Anton Rusnák vystriedal na poste primára ORL Jaroslava Ksandra. Prevzal dobre vybudované oddelenie, vtedy jediné ORL na Orave. Ostatní primári ho brali rezervovane - pre jeho nízky vek, pre (vtedy) chýbajúcu atestáciu II. stupňa, atď.
Mladý primár sa nevzdáva. Okrem odborného rastu prijal prácu v ROH, ČSČK, KSČ, dopracoval sa až do funkcie námestníka riaditeľa OÚNZ pre liečebno-preventívnu starostlivosť, neskôr vykonával aj funkciu riaditeľ NsP v Trstenej (1977 - 1988). Do práce chodieval zavčasu ráno, často o druhej či tretej po polnoci. Vizity robil v nezvyklom čase, zabúdal si na hlave typický čelový reflektor, nosil ho stále, aj na porady, do jedálne, ba i na služobné cesty, či na cesty do rodného Spiša. Všemožne rozširoval možnosti neustáleho sebavzdelávania, aj vzdelávania lekárov v nemocnici či otolaryngológov na vrcholových stretnutiach, na československých kongresoch.
Počas svojho aktívneho pôsobenia vo funkciách primára či riaditeľa NsP v Trstnej Anton Rusnák dvakrát zorganizoval kongresy ORL s medzinárodnou účasťou na Orave. Svojich podriadených vytrvalo vozil na odborné semináre a podujatia na vlastnom aute – škodovke či žiguláku. Sústavný zhon, stres, prehrešky v životospráve, tragická smrť dcéry Kataríny - začínajúcej vysokoškoláčky sa postarali o zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Navzdory chorobe pracoval ešte na ambulancii ORL, po nežnej revolúcii aj jeho zásluhou NsP v Trstenej organizuje tzv. „diakonské praxe“ diakonov zo Spišského seminára. Tieto praxe uvádzal do života práve MUDr. Rusnák, keď pracoval ako externý učiteľ v Spišskom seminári, kde vyučoval predmet „pastorálna medicína.“
Odišiel z tohoto sveta zavčasu, vo veku nedožitých 62 rokov. Zomrel 18. júla 2003.
V tomto záverečnom medailóne o lekárskych osobnostiach NsP v Trstenej, ktorí sem prišli a - zostali, kladiem podobnú autorskú otázku: Či by si primár Anton Rusnák nezaslúžil - podobne ako lekári Hliva, Gregorovič a Mydlík s Kesslerovou - aby sa oddelenie ORL NsP v Trstenej pomenovalo jeho menom?
(Informácie k medailónu sme čerpali zo spomienok primárovho dlhoročného spolupracovníka na ORL oddelení MUDr. D. Mikolášika)
Autor: JOŠ
