Vychovávali ju medzi spisovateľmi

NÁMESTOVO. Šikulová... Čitateľom povedomé priezvisko. Akoby nie, Veronika Šikulová je dcérou slovenského spisovateľa Vincenta Šikulu. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za knižný debut Odtiene získala v roku 1997 Cenu Ivana Kraska. Okrem toho vydala knihy Z obloka, Mesačná dúha, To mlieko má horúčku. S manželom, fyzikom Marekom Mihalkovičom má syna Vincka a dcéru Barborku. Žije a tvorí v Modre, v mestečku neďaleko Pezinka. V súčasnosti pracuje na detskom oddelení v tamojšej mestskej knižnici. Okrem toho píše príspevky do ženských časopisov a sem-tam, keď sa jej nejaké dielo páči, napíše k nemu recenziu.
Veronika Šikulová je spisovateľkou, manželkou a matkou. Necíti sa byť významnou spisovateľka. Jej prvá kniha pôvodne ani nevznikala ako kniha. „Boli to len moje myšlienky, ktoré som zapisovala do písacieho bloku, keď som bola na dlhší čas vo Francúzsku. Bola som sama a chýbali mi rodičia,“ rozpráva Veronika Šikulová. „Písala som rodičom list a môj tato mi chcel poslať zo Slovenska niečo, čo mám rada a čo vo Francúzsku nemajú. Poslal mi makové rezance!“, usmieva sa pri spomienke na svojho otca.

Ako napuchnutá cverna
„Keď som bola malá, otec mi zvykol hovoriť, že som ako napuchnutá cverna. Bola som taká chudučká, že ma každý rok vláčili do nemocnice na kontroly, či som zdravá. Jedna z vecí, ktoré som kvôli svojej váhe bytostne neznášala, bol výťah. Vždy, keď som doň nastúpila, zhaslo svetielko. Ani len nezaregistroval, že doň ktosi vošiel!“
Veronika Šikulová začala literárne tvoriť, pretože: „Keď som bola malá, dosť som toho navystrájala, a trocha sa mi o tom chcelo napísať...“

Spojenec v dobrom i v zlom
„Mama je lekárka. Keď sme sa presťahovali do nového domu, behali sme so sestrou s injekciami a každého sme chceli očkovať. Susedia nás už poznali, hovorievali nám: to sú tie dve, čo by len pichali injekcie...“
Z detského publika priletela otázka smerujúca k obsahu Veronikinej novej knihy. Jedna kapitola nesie názov „Striptíz alebo na scénu prichádza dievčatko Ivan“... „To je ozajstná príhoda, alebo ste si to vymysleli?“, spýtalo sa dievčatko spomedzi besedujúcich žiakov. A Veronika išla s farbou von. „Je to ozajstný príbeh. Ja a moja sestra sme naozaj predvádzali v parku striptíz. Chlapci, ktorí sa chodili dívať, nám za to platili. Takto sme si „zarábali“ na zmrzlinu. Ale ozajstný striptíz prišiel až potom, keď nás videla jedna suseda a všetko „práskla“ rodičom! Domáca nakladačka nás neminula.“

Spomienky na otca
„Tato mal asi osem rokov, keď odišiel do kláštora. Kedysi to bývalo tak, že v dome, kde mali viac detí a boli chudobní, posielali deti do kláštora, akoby na internát, tu sa im dostalo aj vzdelania. Tato sa potom vybral na štúdium na hudobnú pedagogickú školu. Keď ju zrušili, študoval hru na lesnom rohu.“ Mladú spisovateľku tiež nadchla hra na tomto nezvyčajnom hudobnom nástroji. Aj v tomto kráča v stopách otca. „Môj tato ešte aj mrkvu strúhal podľa rytmu. Zvykol vstávať skoro ráno. Už o štvrtej ráno mal uvarený obed a vždy nechával okolo seba veľký neporiadok. Potom nám otvoril dvere do izby a namiesto budíčka strúhal mrkvu. Podľa pravidelného zvuku strúhadla som vedela presne rozlíšiť, či dnes varí mama alebo otec.
Otec si v dome na kopci pestoval v kelímkoch veľa zeleniny a uhorky. Prísne si ich strážil, aby mu ich nikto nezjedol. Keď zomrel, dala som mu ich na truhlu...“

To mlieko má horúčku
„Môj syn sa ma často zvykne pýtať: Mama, a ty by si koho chcela stretnúť v Pošte pre teba? – A ja som tak nad tým rozmýšľala a myslím si, že tetu Veve, ktorá je v mojej knižke tiež naozajstná. Dávno som ju nevidela, pretože odišla, odcestovala do Prahy. Už je to dávno...“
Ako vlastne vznikol názov knihy? „Knihu som už mala dávno napísanú a celá rodina sme vymýšľali názov. Dlho sa nám nedarilo, až potom, keď Vincko ochorel a ja som mu položila na stolík vedľa postele teplé mlieko, strčil doň teplomer a vykríkol: Mami, to mlieko má horúčku! A názov bol na svete.“
Veronika Šikulová rada čítala otcove diela. Aj svoju tvorbu dávala na posúdenie otcovi. „Otec bol prísny a veľmi háklivý na gramatické chyby. Bála som sa, že ak nájde gramatickú chybu v mojom texte, už si to viac neprečíta.
Kniha To mlieko má horúčku je knižkou krátkych príbehov pre deti. Autorka V. Šikulová čerpala námet zo životných príbehov. Hlavnými aktérmi jej príbehov sú nezbedné deti, v niektorých je to samotná spisovateľka.
Veronika Šikulová svojím rozprávaním vzbudila nadšenie účastníkov besedy. Vie veľmi zaujímavo rozprávať, má to v krvi, veď Šikulovci vždy tak radi a zaujímavo rozprávali, že sa doma doslova bili o slovo.