Do súťaže prišlo viac ako jedenásťtisíc prác zo 41 krajín sveta. Organizátori v tomto roku zaregistrovali tri nové krajiny: Bangladéš, Izrael a Rwanda. Z celkového počtu prác, ktoré dostali, ocenila profesionálna porota 513. Päť cien putovalo do Námestova.
„Učiteľka nám povedala, že má pre nás dobrú správu,“ povedala nám Magdalénka Fajtová, ktorá sa tiež priznala, že bola veľmi prekvapená, pretože na výtvarnú do ZUŠ chodí už šiesty rok a doteraz ešte nikdy nič nevyhrala. Vek námestovských „hviezdičiek výtvarného neba“ sa pohybuje od šesť do desať rokov. Patria medzi nich Simona Retová, Vincent Uhliarik, Mária Mikundová, Janka Sládkovičová a Magdaléna Fajtová. Na súťaže ich pripravuje výtvarníčka Janka Peštová –Sýkorová.
Čím ste zaujali porotu v zahraničí natoľko, že medzi obrovským množstvom prác zažiarili práve práce vašich žiakov?
- Stvárňovali sme rozprávku Chorý Bodrík od Ľudmily Podjavorinskej. Zvolili sme náročnú grafickú techniku – vyrývanie do linolea. Myslím si, že práve tým sme v silnej konkurencii prerazili. Od tejto techniky veľa pedagógov uteká, práve kvôli náročnosti na materiál, čas aj prácu. My sme to robili celý školský rok, samozrejme s prestávkami, aby to deti nenudilo. Deti z vyrývania často bolí ruka. Vyžaduje si individuálny prístup a je to zdĺhavé. Rovnako je to potom s tlačou. Najprv sa vyrývajú obrysové línie, to, čo je biele. Až potom sa odtláča to, čo je farebné, a nakoniec čierne. Linoryt sa prichytáva medzi dve matrice, ktoré keď sa vám posunú, pokazí sa celé dielo. Deťom s tým pomáham, pretože práve tu vzniká veľa nezdarov.
Zapojili ste sa do tejto súťaže prvý raz? Koľko prác ste do nej poslali?
- Už sme do tejto súťaže práce posielali. Pred dvomi rokmi sme sa jej zúčastnili len tak, na skúšku. Vtedy nám vyhrali dve práce, ich autori sú už dnes našimi absolventmi. Organizátori poslali diplomy, katalógy, teraz dokonca aj CD, kde je celá súťaž zmapovaná. Do 9. ročníka sme posielali výber z toho, čo sme s deťmi uznali za najkrajšie a najhodnotnejšie. Bolo ich 50. Na výbere sme si dali veľmi záležať. Chceme zaujať, nikdy neposielame práce len tak „do vetra“.
Podľa čoho volíte súťaže, do ktorých posielate diela svojich žiakov?
- Sama som umelkyňa a stále tvorím, preto mi záleží aj na tom, do akej súťaže pošleme naše práce. Ponuky nám chodia každý týždeň, ale vyberáme si podľa toho, či má súťaž určitú úroveň, či nám niečo prinesie a či má zmysel sa jej zúčastniť. Po dlhoročných skúsenostiach z praxe mám isté kritériá, ktoré musí súťaž spĺňať. Hoci - umenie je vždy subjektívne.
Oslovili sme aj dievčatá, ktorých talent v Poľsku slávil úspech.
Ako ste sa dostali k výtvarnej výchove? Ako prebiehala príprava diela, ktoré ste posielali na súťaž?
Janka Sládkovičová: - Výtvarná ma vždy bavila. Do súťaže išiel môj obrázok, na ktorom deti vezú chorého Bodríka do nemocnice. Učiteľka nám najprv porozprávala rozprávku, podľa toho sme potom tvorili. Do ZUŠ chodím už šiesty rok. Mojou najobľúbenejšou technikou je maľba. Pri vyrývaní vznikajú v lioleu smiešne diery...
Simona Retová: - Môj obrázok je vystavený na nástenke, na chodbe. Chodím sem už tretí rok a môj psík na obrázku sa nápadne podobá na toho, ktorého máme doma. Technika bola náročná, trvalo dlho, kým sme obrázok urobili. Potešilo ma, že si ma všimli aj v Poľsku. U nás doma nikdy nikto nemaľoval, ale mňa výtvarná bavila odmalička. Najradšej kreslím psy, kone a mačky.
Magdaléna Fajtová: - Ja som kedysi chodila aj na hudobnú, ale tú som po čase nechala.
Na svoj obrázok si už ani veľmi nespomínam. Bol na ňom pes v parku a veľa detí. Technika bola pre mňa zaujímavá, lebo bola odlišná. A náročná, museli sme veľa vyrývať, niekedy to bolo už ťažké vydržať, ale vedela som, že to pôjde do súťaže, tak som sa snažila. Odpozerávali sme, čo kto už má, ako, a podľa toho sme niekedy vylepšovali aj svoj obrázok. Ale linoryt nie je ani moja obľúbená technika.
Učiteľka J. Sýkorová – Peštová sa snaží svojim zverencom priblížiť rôzne techniky. „Máme päť predmetov: kresbu, maľbu, grafiku, dekoratívnu činnosť a modelovanie. Každý mesiac sa zaoberáme inou,“ povedala nám učiteľka a umelkyňa v jednom. „Na súťažiach sa snažíme byť originálni. Ocenenia, ktoré sme získali, nás posúvajú ďalej. Vážime si, že si nás všimli aj v zahraničí,“ priznala J. Peštová – Sýkorová. Zároveň nám prezradila, že najbližšia súťaž, na ktorú s mladými výtvarníkmi „zaútočia“ v máji, bude Bienále fantázie Martin.
Autor: VERONIKA PRISENŽŇÁKOVÁ
