Fungovalo by to dnes?

Staré pramene o obci, ktoré sú zachytené v obecnej monografii V premenách času, zachytávajú aj na túto zaujímavosť. V 19. storočí to totiž na Orave fungovalo tak, že ľudia si v čoraz väčších množstvách pálili doma vlastnú pálenku. A bolo im jedno, z čoho bola vyrobená. Veď doma si dopestovali čokoľvek, v lesoch bolo tiež plodov na výber. V pivniciach teda takmer nikdy nechýbala jablkovica, hruškovica, trnkovica, hafirovica, či malinovica. Oravské panstvo si podľa záznamov nevedelo rady s narastajúcim počtom notorických alkoholikov. Preto sa páni rozhodli pre razantný krok – zákaz domáceho pálenia. Nedá sa však povedať, že by toto rozhodnutie urobilo alkoholizmu koniec. Milovníkov alkoholu ubúdalo len veľmi sporadicky. Ľudia si totiž fľaštičku páleného vždy kdesi zadovážili.
Podobný problém mali aj v Chlebniciach, ani tu alkoholikov neubúdalo. Stávalo sa čoraz častejšie, že ľudia prepili aj posledný kúsok zeme, ktorý sa napokon dostal do rúk krčmára. Tri židovské krčmy, ktoré v tom čase v obci boli, vďaka pijanom veľmi dobre prosperovali. Až do roku 1843, kedy v dedine vznikol spolok miernosti. Za jeho zrodom stál miestny farár a skupinka žien, ktorým popíjanie manželov nebolo ľahostajné. Začali apelovať na pijanov a tí sa postupne pridávali k spolku. Farár začal osvetu šíriť ešte razantnejšie. O neduhoch alkoholu museli veriaci, a medzi nich patrili aj alkoholici, počúvať každý deň v kázni. Napokon sa farárovi podarilo docieliť, o čom pravdepodobne ani len nechyrovali v iných obciach. Všetci pijani - a bolo ich viac ako 380 (!) - zložili v kostole pred oltárom sľub, že sa navždy zriekajú ďalšieho pitia. Ako uvádza autor monografie: sociálna bieda sa tým vyriešiť síce nedala, ale do domácností sa vrátil pokoj.
Ktovie, ako by to dopadlo, keby sa o niečo takéto pokúsil niekto v súčasnej dobe. Ale mohlo by byť zaujímavé sledovať, ako sa o to usiluje...