Jej vodu mali radšej ako pivo

Tento nevšedný obraz nás zaujal, a tak sme sa pri starkej pristavili. Ani sme sa nenazdali a za pár minút nám cez plot vyrozprávala svoj životný príbeh.
Pani Štefánia sa narodila a vyrástla v Hornej Lehote. Na mieste jej rodnej chalupy má dnes postavený dom jej dcéra. Ten pri ceste, v ktorom Štefánia žije už viac ako 30 rokov so svojím chorým synom, si kedysi kúpila.
„Pomohol mi miestny mlynár. Nemala som toľko peňazí, tak mi dal vkladnú knižku. Ja som mu dlh pomaly splácala a tú knižku som mu potom vrátila,“ rozpráva.
Od života utŕžila niekoľko rán, no najväčšou bola smrť jej muža. Zobral si život, keď ich deti mali štyri a dva roky. Zaujímavé je, že Štefánia si nikdy nevzala za svoje manželovo priezvisko.
„Jeho rodina ma neprijala. Nesúhlasili s naším sobášom. Nebola som pre nich dosť dobrá, vtedy to bývalo tak,“ rozpráva 78-ročná Hornolehoťanka. Po smrti manžela vraj mala niekoľkých nápadníkov, no všetkých odmietla. Rozhodla sa s malými deťmi pretĺkať životom sama. Odpracovala vyše 36 rokov. Robila v SEZ-ke v Dolnom Kubíne, neskôr na píle v Oravskom Podzámku a na miestnom družstve. Na ťažkú prácu je zvyknutá odmalička. Ešte donedávna chodievala právať do riečnej vody v Orave. V aktivitách ju však zabrzdila choroba. Pred tohtoročnou Veľkou nocou si dva týždne odležala v nemocnici a teraz sa doma zotavuje. Pri pohľade na to, ako ženička energicky narába s pumpou na vodu, by však len málokto zapochyboval o jej zdravotnom stave.
„Viete, aká je tá voda dobrá? Keď prídu vnúčence, len moju vodu chcú piť. Aj chlapi, keď robili v dedine chodník, alebo keď sa vracali z poľa, chodievali sa ku mne napiť. Táto vodička im chutila lepšie ako pivo,“ smeje sa Štefánia.
Pánu Bohu vraj ďakuje aj za to, že je konečne v prevádzke obchvat R3. Ešte donedávna totiž všetky autá smerujúce z alebo do Poľska prechádzali popred jej dom.
„To som vtedy nestačila umývať okná,“ spomína starenka...