Písmo:A^-|A⁺ 0

NÁMESTOVO. Študenti pozvali remeselníkov všetkých vekových kategórií, ktorí nielenže vystavovali svoje diela, ale záu-jemcom predvádzali aj praktické ukážky ich výroby. „Chceli by sme vám predstaviť nášho mladého rezbára, študenta Spojenej strednej školy Nižná, kde už tretí rok študuje rezbárstvo,“ privítala nás Janka Prozbová, jedna zo štvorice maturantov. Návštevníci sa mohli prizerať, ako šikovné ruky Pavla Ondreka narábajú s dlátom a zároveň vzniká nové dielo. Jeho šikovné ruky fascinovali najmä mladších, ktorí sa potom so záujmom vypytovali, kde sa dá rezbárstvo študovať. Na predstavovaní remesiel našich predkov sme stretli aj predstaviteľa rodiny Smržíkovcov, Štefana. Smržíkovci boli oddávna vychýrenou rodinou kováčov. Štefan sa svojmu remeslu venuje už desiaty rok. Nielenže kuje, ale dokáže z drôtu vyrobiť vešiaky, prívesky, hlavolamy. Najkurióznejším výrobkom, ktorý priniesol a predviedol spôsob jeho používania, bol svietnik s takmer dvestoročnou históriou. Pozornosť návštevníkov pútala drôtom opletaná keramika Vladimíra Floreka. Manželia Kováčikovci z Námestova priniesli svoje tradičné voňavé medovníčky a priamo na mieste ich zdobili. Používali pri tom viaceré techniky ako napríklad zdobenie vaječným žĺtkom. „Najnáročnejšie na celej práci je azda balenie,“ pousmial sa nad našou otázkou Peter Kováčik. „To nikoho nebaví, je nezáživné, ale urobiť to treba,“ doplnila ho manželka. Tradičnou pochutinou na sviatočný stôl sú syrové korbáčiky. Podľa slov mladých manažérov je technika ich zhotovovania najmä pre deti z mesta a mládež záhadou. Postarali sa teda aj o to, aby návštevníci mohli vidieť, ako prebieha výroba korbáčikov v domácnostiach. Ukážku ich praktického zhotovovania predviedla Anna Jašáková z Oravskej Polhory. Okrem toho mohli návštevníci praktickej maturitnej skúšky vidieť množstvo ďalších ukážok práce ľudských rúk. Maľovanie na sklo, výšivky alebo aj 130-ročné krosná, na ktorých ešte minulý rok tkala koberce stará mama Matúša Očkajáka, jedného z maturantov. Martin prácu starkej šikovne „odkukal“ a ukázal aj nám, ako prebieha práca s krosnami. Martin Kmeť i Matúš Očkaják, nám zanietene rozprávali o technikách vyšívania, ktoré si vraj aj sami kedysi vyskúšali „Vyšívanie ma bavilo, ale len kým som chodil na základnú školu,“ hovorí Martin. Jednou z inštalovaných expozícií bola aj výstava kraslíc Viery Bojnákovej. „Vajíčka patrili už oddávna k typickým umeleckým dielam. Vždy sa nám spájajú s Veľkou nocou. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa vajíčka predurčené na maľovanie zbierali až od popolcovej stredy. Kedysi dávali kraslice krstní rodičia deťom, alebo si ich darovali priatelia medzi sebou, čím si vyjadrovali náklonnosť. Odtiaľ pochádzajú staré známe slová, že kraslica je dar lásky. Už starí Peržania pripisovali maľovanému vajíčku význam. Vyrábali ho z pieskovca a maľovali naň ornamenty,“ priblížila nám časť z histórie kraslíc Veronika Kubaľová. Atmosféru dediny a histórie dotvárala expozícii maturantov živá hudba mladého harmonikára Jakuba Koľadu z Námestova. Od štvorice mladých maturantov sa v blízkej budúcnosti očakáva, že písomne spracujú projekt a prezentáciu o tom, ako prebehla praktická časť ich maturitnej skúšky. Podľa predbežných posudkov komisie - ktorá údajne uznanlivo prikyvovala - môžu zrejme očakávať pozitívne hodnotenie.

Článok pokračuje pod video reklamou