Svojím dielom oslavuje jubileum

So svojím dielom precestovala Mária Antónia Füköová už kus sveta a zažila mnoho zaujímavých situácií. Obraz, ktorý jej známa vrátila a vymenila za iný, okamžite padol do oka francúzskemu veľvyslancovi. Slovenský spisovateľ Ladislav Ťažký o nej povedal: „Vyštudovala architektúru alebo menej honosnú „stavárinu“. Ale nie tú praktickú, tehlovú a maltovú, ale tvorivú.“

Ako sa človek môže dostať od architektúry a pozemného staviteľstva k obrazom?
- Veľmi jednoducho. V rámci architektúry som navrhovala interiéry. V prvej fáze som ich dotvárala obrázkami mojich priateľov, akademických maliarov a moja priateľka Ľudka Chrenková-Hofmannová, tiež akademická maliarka, ma začala provokovať tým, že mám talent. Začala som u nej v ateliéri, ona robila svojho času okrem olejomalieb aj textil. Dala mi na výber, či chcem robiť s farbičkami alebo s handričkami. Vybrala som si handričky. Ona mi ukázala všetky finty techník a postupov, a mne sa to začalo páčiť. Potom ma vzala do Brna, do tých ateliérov, kde sa to prešívalo a fixovalo, tam zas boli úžasné české textilné výtvarníčky. Mala som oči dokorán.
Textilnú koláž som si vymyslela ja. Chcela som robiť okrem prešívania a bodania tapisérií, aj menšie formáty pod sklo. Ukázalo sa, že je to vďačné a pôsobivé.

Ktoré techniky využívate pri svojej tvorbe?
- Každý sa ma pýta, či je to maľované farbičkami a to je vlastne iba textil. Techniky sú v podstate len dve. Buď pracujem pomocou artprotisu alebo arttextu. Netkané textílie robí oddávna Brno, teraz to už robíme aj my. Je na to potrebný špeciálny stroj, ktorý už tiež máme. Na ňom sa robí tá technika formou prešívania alebo bodania. Textília v stroji sa netká. Ona sa prešíva alebo bodá. Forma bodania sa robí len na Slovensku, v Čechách prešívajú. To bodanie robí až päťtisíc ihiel spomínaného špeciálneho stroja. Takto sa dielo fixuje, aby sa nerozpadlo.
Všetko je to vlna, ja maľujem len vtedy, keď chcem niečo zaretušovať.
Ako sa u vás rodí nápad?
- Veľmi rýchlo. Idem po ulici, vidím nejakú situáciu, niečo ma upúta na fasáde alebo v nejakom výklade nejaký detail. Prejdem niekoľko krokov a rozmýšľam..., ej, to by som mohla použiť v takej a takej súvislosti. Chvalabohu mávam rýchle nápady, mňa bleskovo niečo inšpiruje. Doma si vezmem papier, rýchlo skicujem a robím si viacero návrhov.
Niektoré obrazy spravím z večera do rána, s inými sa natrápim.

Stalo sa niekedy, že sa vám vlastné dielo nepáčilo? Čo ste s ním urobili?
- Samozrejme! Keď sa mi čosi na ňom nepáči, stačí jednoducho potiahnuť tú vrchnú vlnku. A potom to skúsiť znova. Chodievam na stretnutia s kolegami, kde si vymieňame názory napr. o farbách a tu si človek brúsi svoj vkus.
Jedna moja dobrá priateľka si kúpila odo mňa obraz. Mala ho rok, potom som mala jednu výstavu, kam prišla s manželom a hovorí mi, že sa im páči iný obraz a či sa neurazím, keď mi ten obraz vrátia, že sa nevedia stotožniť s farbami na ňom. Bez všetkého som im ho vymenila a o mesiac si ho kúpil francúzsky veľvyslanec. Aj také veci sa stávajú.