na vyučovaní, ale aj doma.
Nápad, aby každé dieťa raz malo svoj vlastný notebook, skrsol už pred niekoľkými rokmi v mysli učiteľa Ľudovíta Mačora. „Dávno som chcel, aby deťom ubudlo niekoľko ťažkých kníh a zošitov, a nahradil ich ľahký, praktický notebook. Ceny notebookov však boli veľmi vysoké. Až teraz sa nám to podarilo,” hovorí Lolo Mačor. Svojimi plánmi pred rokmi „nakazil” aj ďalších kolegov - učiteľov. Ich spoločné želanie sa splnilo v posledný marcový piatok. Do školy zavítal Roman Baranovič a so sebou priniesol osemnásť notebookov, ktoré putovali do rúk druháčikov, žiakov v triede Petra Pallu.
„Prečo práve škola R. Dilonga ako jediná na Slovensku? Je to jedna z najaktívnejších základných škôl v tejto oblasti. Jej učitelia patria k najinovatívnejším na Slovensku. Aj takýmto spôsobom chceme využiť ich novátorský potenciál. Určite - v každej škole by chceli, aby im niekto priniesol notebooky a rozdal ich žiakom. Dar je však len jedna strana mince. Druhá je zložitejšia. Notebooky musia byť naplno využívané, aby sme z experimentu mali aj konkrétne výsledky. A verím, že v tejto škole a triede sa nám to podarí dosiahnuť,” povedal nám zástupca počítačovej firmy. Zaujímali sme sa aj o to, prečo firma zvolila žiakov 2. A. Aj tento výber súvisel s inovatívnosťou ich triedneho učiteľa Petra Pallu. „Jeho výhodou je i schopnosť pracovať s kamerou, s videom a s jeho spracovaním. Nebude mať teda ťažkosti urobiť zodpovedajúcu dokumentáciu o priebehu projektu,” dodáva R. Baranovič.
Prostredníctvom pilotného projektu Notebooky pre deti chce firma sledovať, ako triedu ovplyvní, keď bude mať každé dieťa vlastný počítač. Ako sme sa dozvedeli od R. Baranoviča, podobné projekty sa v zahraničí realizujú už dávno. Na Slovensku sa ho rozhodli vyskúšať až teraz. „Na prvý pohľad to vyzerá ako projekt plný pozitív, no určite so sebou nesie aj viacero negatív. Preto chceme v praxi vyskúšať, aké špecifiká projekt prinesie na Slovensku,” hovorí R. Baranovič. Cieľom experimentu, je ukázať ostatným školám, že sa niečo také dá zrealizovať aj na Slovensku, a že to má praktický význam a zmysel.
Deti dostali počítače z rúk Romana Baranoviča, Petra Pallu a Lola Mačora. Ich očká sa rozžiarili už pri prvom kontakte s technickou vymoženosťou. Ešte viac sa potešili, keď si ju mohli otvoriť, zapnúť a preskúmať, čo všetko im do počítačov ich učitelia nainštalovali. Hneď na začiatku však zistili, že notebook v škole určite nebude slúžiť na hranie. Hry aj internet museli mať vypnuté. No aj pri skúšaní školských programov sa výborne bavili.
