Článok pokračuje pod video reklamou
Úspech je podmienený skvelou pripravenosťou, ale aj šťastím. Od určitého času poriada IAF podujatia v hale. Prvé majstrovstvá sveta v halovej atletike mužov a žien sa konali v americkom Indianopolise. Viacerí si ich spájali so striebornou priečkou Jožka Pribylinca v chôdzi na 5 kilometrov, keď ho v závere doslova „predbehol“ Rus Ščenikov. Oravci si tieto majstrovstvá skôr spájajú s emigráciou Jána Čada. Život však ide ďalej a podujatí pribúda. Na nedávnych majstrovstvách sveta mužov a žien vo Valencii zaujal predovšetkým piaty najlepší výkon naturalizovaného Dmitrija Vaľukieviča v trojskoku. Orava vo Valencii zastúpenie nemala. Svoj zrak upierala do francúzskeho Clermontu, kde na majstrovstvách sveta veteránov v hale štartoval Peter Sládek. Počas druhého dňa päťboja kategórie nad 50 rokov vybuchla v slovenskej výprave „bomba“, nesmierna radosť. Peter Sládek sa stal majstrom sveta! Zlatému opojeniu nedokázal uveriť ešte ani počas nášho rozhovoru...
Z francúzskeho Clermontu ste si odviezli zlato. Je to najväčší výsledok vašej kariéry?
- Halové majstrovstvá sveta som už v minulosti absolvoval. Čo sa však týka dosiahnutého výsledku, je rozhodne najväčší.
S akým odhodlaním ste do dejiska šampionátu cestovali?
- Ťažko povedať, s akým odhodlaním som tam cestoval. Dva týždne pred pretekami som pocítil v zadnej časti stehenného svalu bolesť a musel som vypustiť tréning. Išlo o zranenie z minulého roka, ktoré sa mi ozvalo nanovo. Nevedel som, na čom budem a či mi noha vôbec vydrží. Z disciplín päťboja som sa bál hlavne diaľky, pretože išlo o odrazovú nohu.
V diaľke preferujete klasický let so závesom, alebo skáčete šliapavým štýlom?
- Skáčem normálnym štýlom so závesom, ako väčšina starších atlétov. Pre mňa však bolo najdôležitejšie, že som sa nezranil. Užil som tabletku proti bolesti - a to bolo všetko. Práve v diaľke sa ukázal tréningový deficit, z troch pokusov som mal dvakrát prešľap. Neustále som si upravoval rozmer rozbehu. Až posledným pokusom som si zabezpečil zotrvanie v boji o medaily. Rozhodlo o tom 5 centimetrov, ktoré delili moju nohu od plastelíny na odrazovej doske.
Pri akej príležitosti ste sa zranili?
- V práci som sa dlhší čas zdržiaval vonku, čo nie je pre svalstvo všeobecné dobré. Stalo sa mi to pri rozcvičke. Paradoxom je, že to bolo v bratislavskej hale Elán, keď som bol navštíviť dcéru. Našťastie, pomohli mi doktorka Horná, doktor Štefák a masér Vladimír Hrkeľ. Využíval som elektroliečbu.
Príprava na svetové podujatie je vážna vec. Kedy ste sa rozhodli, že na majstrovstvách sveta chcete byť?
- Už po minuloročných majstrovstvách Európy som vedel, že do Clermontu pôjdem. Samozrejme, ak by nenastali výnimočné problémy. Clermont je blízko, takže finančne to nebolo náročné podujatie. Tohtoročné halové majstrovstvá sveta boli tretie počas mojej kariéry. Potvrdilo sa pravidlo: Do tretice všetko najlepšie.
Z pätice disciplín - 60 m prekážok, výška, diaľka, beh na 1 000 m a guľa - ste sa najviac zlepšili v poslednej. V čom tkvie toto zlepšenie?
- Musím priznať, že guľa mi naozaj vyšla. Už na kontrolných pretekoch v Bratislave som vrhol 11 m a 28 cm. Tréning som vôbec nezmenil. Zlepšenie nastalo predovšetkým po technickej stránke, pomohli mi Jaroslav Lupák a Barnabáš Üvegeš. Na majstrovstvách sveta som v prvom pokuse vrhol 10,70 m. Druhý pokus som mal o niečo lepší, na úrovni 11,40 m. Tretí som prešliapol. Určite k tomu prispelo, že som mal dvojtýždňový nútený oddych (smiech). Už po prekážkach som cítil, že to bude dobré. Veril som si na výkon 4000 bodov. Priebeh súťaže však naznačoval niečo iné, oveľa pozitívnejšie. Počas disciplín nám neoznamovali priebežné výsledky. Tie sme sa dozvedeli až pred záverečným behom na 1000 m. Pred druhým rakúskym favoritom Georgom Werthnerom som mal v tom čase náskok takmer 200 bodov. Rozhodlo sa na výške, kde som zostal v súťaži sám. Tušil som, že ak zabehnem štandard, prípadne sa mi neprihodí zranenie, zvíťazím.
Ste majstrom sveta, čo je skvelé. Ani len v kútiku duše ste neverili, že to môže vyjsť?
- Ako som povedal, chcel som dosiahnuť aspoň métu 4000 bodov. To, že mi to „uletí“ ešte o 107 bodov viac, som vôbec nečakal. Skrátka - vychytil som deň.
V rýchlostných disciplínach má na dosiahnuté výkony vplyv aj tartanový podklad. Aký typ zvolili v Clermonte?
- Francúzski organizátori položili tartan typu Mondo. Je to rýchly povrch, čo som aj náležite pocítil.
Koľko členov mala slovenská výprava v Clermont a s akými výsledkami sa vrátila?
- Bolo nás 17. Z toho sme si priviezli štyri zlaté, dve strieborné a šesť bronzových medailí. Vo viacboji štartoval aj Igor Gavenčiak, ktorý v kategórii nad 45 rokov obsadil tretiu priečku.
Ako na tieto úspechy reagoval Slovenský atletický zväz?
- Neviem. Je krátko po šampionáte, zatiaľ sa o to nikto nezaujímal. A je otázne, či sa o to vôbec bude niekto zaujímať. Na zväzovej stránke zatiaľ nikto nič neuviedol.
Znamená to, že ste si celý pobyt v Clermont hradili z vlastných zdrojov?
- Jednoznačne. Nebyť sponzorov, známych a rodiny, o žiadnej účasti na šampionáte nemôžem ani uvažovať. Je to aj o množstve získaných peňazí, ale hlavne o tom, že ma viacboj baví.
