Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky

Orava sa pre ňu stala krajinou snov

MALIARKA BĚLA KOLČÁKOVÁ (nar. 1937) pochádza z Prahy, no prostredníctvom jej manžela Ignáca Kolčáka, ktorý bol rodákom zo Sihelného, ju osud spojil so Slovenskom a Oravou. Zoznámili sa počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe, ona bola prváčka a


Ignác piatak.

Zobrali sa ešte počas štúdia a Běla školu absolvovala už s dvoma synmi – Marekom a Michalom. Neskôr, keď žili na Orave, sa im narodila ešte dcéra Karina, ktorá je takisto výtvarníčka. Ignác a Běla Kolčákovci prežili spolu 50 rokov manželského i umeleckého života. V januári tohto roku však Ignác Kolčák nečakane zomrel. S jeho manželkou Bělou sme sa zhovárali na vernisáži jeho výstavy v Námestove.

Spomienková kniha Obrazy zo života Ignáca Kolčáka vyšla koncom minulého roka, niekoľko mesiacov pred smrťou vášho manžela. Myslíte, že v nej povedal všetko, čo chcel, alebo mal ešte nejaké tajomstvá?
- Keď si manžel čítal knihu počas jej prípravy, napadali mu ďalšie veci, ktoré v nej ešte mohli byť. Ale to sa, bohužiaľ, už neuskutoční. Neviem teraz, čo mal konkrétne na mysli, no myslím si, že to najdôležitejšie v tej knihe asi je. K tomu by som chcela dodať, že manžel stihol tesne pred smrťou vydať ešte jednu knihu, no tá už nie je taká osobná. Volá sa Slovensko a jeho umenie. Inšpiroval sa pri nej jednou veľmi starou knihou ešte z prvej republiky, ktorá bola veľmi vzácna a boli v nej najdôležitejšie umelecké pamiatky Slovenska. To bola tiež jeho srdcová záležitosť. Robili to spolu s ďalším výtvarníkom Jozefom Drozdom. Mali na to nadáciu a neziskový fond – takže z týchto peňazí a s prispením sponzorov sa to nakoniec podarilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Vráťme sa ku knihe jeho spomienok. Spomína si v nej aj na vaše zoznámenie – odohralo sa naozaj tak, ako to v knihe opisuje?
- (Smiech) Áno, bolo to tak. Tú časť som mu dokonca pomáhala písať, aby to bolo autentické.

Takže možno povedať, že vás zoznámil pes – čuvač.
- Áno, ibaže ten čuvač bol v južných Čechách, a nie na Slovensku.

Keď ste sa brali, mali ste dva sobáše – jeden v Prahe a druhý na Orave, v rabčickom kostole...
- Pôvodne sme mali mať oba sobáše – civilný aj cirkevný – v Prahe. Už sme to mali aj vybavené v kostole U svätého Jakuba. Ignác bol organizačný typ. V blízkosti jeho študentského bývania na Haštale bola opustená fara a s pánom farárom od sv. Jakuba vybavoval, že tam budeme v podkroví bývať. Keď však prišlo na lámanie chleba, ukázalo sa, že tam bývať nemôžeme, lebo to nepovolí národný výbor. To, že mu tento plán nevyšiel, ho tak nahnevalo, že si povedal, že ten sobáš v kostole U sv. Jakuba zruší. Vyhovoril sa, že otec chce, aby mal sobáš doma. Pán farár bol však taký príčinlivý, že všetky papiere – ja som bola totiž evanjelička a on pre mňa vybavil dišpenz od biskupa – poslal na Oravu do Rabče. Takže už nám neostalo nič iné, len splniť „prianie“ Ignácovho otca. (Smiech)

Skryť Vypnúť reklamu

Boli ste vtedy na Orave prvýkrát? Ako ste tento kraj vnímali? Je to rozdiel – Praha a Orava...
- Na Slovensko som chodievala už predtým, ako som poznala Ignáca. Raz ešte ako študentka strednej výtvarnej školy, v Heľpe. V tom čase tam chodili ešte v krojoch. Pre nás to bolo niečo úžasné. Vtedy nás ten kraj nejako chytil. Zoznámili sme sa s miestnymi deťmi, ktoré nás pozvali, aby sme k nim prišli na prázdniny – a tak sme tam pravidelne chodievali. K Slovensku som vtedy zrejme získala osobitný vzťah. Potom, keď som poznala Ignáca, bolo v tom veľa aj z tej romantiky a spomienok, ktoré som na Slovensko mala.

Ignác Kolčák vás priťahoval aj preto, že bol Slovák?
- Áno, aj preto. No na Orave, i u Ignácových rodičov, som bola už pre sobášom. Dosť sme to tu pochodili, takže Oravu som poznala už predtým, ako sme sa vzali.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako na vás zapôsobila?
- Orava, najmä dolná, keď som ju uvidela – to bola pre mňa krajina mojich snov. Vzbudzovala vo mne rozličné predstavy. Videla som v nej postavy aj všeličo iné. Možno môj vzťah k tomu novému, mierne surrealistickému svetu, ktorý som maľovala, prebudila práve táto krajina. Tie kopce neboli príliš zalesnené, boli veľmi plastické, akoby modelované, a naozaj to boli akési sochy. To bol pre mňa veľký objav a určite ma to nasmerovalo v mojej výtvarnej ceste.

Pôvodne ste chceli zostať bývať v Prahe, ale keďže vám nevyšiel plán s opustenou farou, šli ste na Oravu. Začiatky tu museli byť dosť ťažké, nie?
- Bola som materialisticky tak málo založená, že som to príliš nevnímala. Mala som nejaké štipendium, nejaké smiešne prídavky na deti, a akosi sme z toho vždy vyšli. Žili sme v prenájmoch vo Vyšnom Kubíne, v Jasenovej. Naša situácia sa zlepšila, až keď Ignác začal maľovať kostol v Bzinách. V tom čase sme bývali v Oravskom Podzámku, v starom domčeku, ktorý tam ešte stojí.
Manžel potom vypracoval koncepciu rozvoja kultúry na Orave do roku 2000, vrátane založenia Oravskej galérie a ďalších vecí. Verili ste tým plánom, ktoré sa vedy mohli zdať ako fantazmagórie?
- Jeho zaujatie a nadšenie bolo také nákazlivé, že chytilo všetkých, s kým o tom hovoril. Mal navyše to šťastie, že sa stretol s etnografom Jurajom Langerom, ktorý vtedy robil v múzeu na Oravskom hrade, u Čaploviča. Spriatelili sa a tie plány začali spriadať spolu. Najskôr si mysleli, že galéria by mohla byť pri múzeu v Podzámku, ale pán Čaplovič nemal pre takéto myšlienky veľké pochopenie. Ľudovú plastiku, ktorou sa Ignác s Langerom zaoberali a chceli ju zachrániť v galérii, nepovažoval za výtvarný artefakt, ale za príklad tmárstva. Galériu sa podarilo presadiť aj s pomocou Ctibora Belana, manžela Márie Medveckej. Jej prvým riaditeľom sa stal Juraj Langer a prvú budovu pre ňu získali v Oravskom Podzámku. Až neskôr sa presťahovala do Župného domu v Dolnom Kubíne. V Podzámku to bola stará budova – jedna miestnosť patrila galérii a v ostatnej časti bývala rodina s malými deťmi. Na malej terase tam sušili plienky a keď vyšiel prvý článok o Oravskej galérii, v novinách bola fotografia s tými plienkami a titulok znel: Oravská galéria v plienkach.

Na Orave ste spolu žili 17 rokov. V roku 1977 prišla manželovi ponuka pracovať ako výkonný podpredseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave – a on ju prijal. O vašom odchode z Oravy rozhodlo len to, alebo ste sa tu už necítili dobre?
- Niežeby sme sa tu necítili dobre, ale funkcia riaditeľa Oravskej galérie Ignáca veľmi vyčerpávala. Chcel sa venovať aj vlastnej tvorbe. Keď sa však funkcie vzdal, začali proti nemu hrozne intrigovať a obviňovať ho z rôznych vecí, ktoré sa nikdy nestali. Bol veľmi znechutený. Takže keď prišla tá ponuka, povedali sme si – áno, pôjdeme do Bratislavy. Ale keďže znova zobral náročnú funkciu, ani potom sa nemohol venovať maľovaniu. A navyše, narobil si pri tej práci aj dosť nepriateľov, pretože on bol vždy taký, že šiel hlavou proti múru. Preto po dvoch rokoch z tejto funkcie abdikoval.

Čo manžel najradšej maľoval?
- Oravu. Krajinu, ale aj ľudí. Už na škole robil portréty – tým bol dosť vychýrený, a vracal sa k nim aj neskôr. Oravská krajina ho však držala do konca tvorby.

A čo najradšej maľujete vy?
- Asi svoje predstavy, nápady. Väčšinou je to ovplyvnené niečím skutočným, nejakým zážitkom.

Hovorili ste, že vás ovplyvnila oravská krajina. Ako?
- Ona ma vlastne priviedla k istému pretváraniu foriem, keď vo mne vzbudzovala predstavy napríklad postáv, alebo niečoho iného, než v skutočnosti bola. A to sa začalo vo mne určitým spôsobom vyvíjať – fascinovalo ma na tom to, že sa niečo mení v niečo iné. Ťažko sa o tom hovorí, pretože to nie je verbálna záležitosť.

Viem, že snom vášho manžela bolo založiť v Námestove galériu, kde by boli vystavené jeho obrazy. Bohužiaľ, tento sen už nebude môcť uskutočniť. Myslíte si, že sa túto jeho myšlienku podarí niekedy v budúcnosti dotiahnuť do úspešného konca?
- To ja neviem, ale bolo by to výborné. Manžel po tom veľmi túžil. Azda by bolo možné, aby mal nejaký priestor v Oravskej galérii, ale jemu veľmi záležalo, aby mal niečo práve tu, v Námestove.

Zrejme by veľa záležalo od mesta a od Žilinského samosprávneho kraja, či by túto myšlienku podporili. Budete v tomto smere vyvíjať nejakú aktivitu?
- Nikdy som nebola v takýchto veciach zbehlá, pretože organizačným typom v našej rodine bol vždy Ignác. Mám v tom málo skúseností, neviem v tom veľmi chodiť. Možno sa o to pokúsim cez niekoho, kto to bude vedieť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  2. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  3. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  8. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  9. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  10. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  1. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  2. 3D virtuálne prechádzky pozdĺž maďarsko-slovenských hraníc
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. The future of M&A in Europe
  5. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  6. ADLO sa presťahovalo bližšie k zákazníkom
  7. Changes to the System of Remedies under the Amendment to the PPL
  8. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  9. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  10. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 33 267
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 259
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 965
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 938
  5. Aká je chémia vôní 9 774
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 406
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 761
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 670
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 114
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 660
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Právna poradňa MY: Práva zamestnanca a riešenie sporov so zamestnávateľom počas pandémie

Bojíte sa o zárobok, lebo ste v karanténe? Prišli ste o prácu, lebo váš zamestnávateľ obmedzuje podnikanie? Viete, na koho a kde sa máte obrátiť v takejto či podobnej situácii? Aj na tieto otázky odpovedajú v bezplatnej právnej poradni naši právni experti.

Stretla sa partia svätcov, napriek opatreniam

Ako dlho budú pokope, zatiaľ nevedia.

Diela z kamenárskeho plenéra v Oravskom Bielom Potoku.

Peter Sopúch o Petržalke: Krásne dva roky, vždy mám zimomriavky

Stal sa dvakrát majstrom Slovenska, i keď do Ružomberka nechcel ísť.

Peter Sopúch v drese Petržalky.

Andrej Košarišťan: Z Jágra stále cítiť, že je najväčší hráč histórie

Oravský brankár si v Česku zvyká na novú súťaž pomalšie, ako si myslel.

Andrej Košarišťan zatiaľ odchytal za Kladno sedem súťažných zápasov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V trnavskej nemocnici je pozitívne testovaných takmer sto zamestnancov

Počet hospitalizovaných pacientov s COVID-19 je vo Fakultnej nemocnici v Trnave približne rovnaký v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Starostka Kuneradu čelila odvolávaniu. Referendum nebolo platné

Kavecká podala oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv.

V Kysuckom Novom Meste majú unikátny adventný veniec

Ide pravdepodobne o najväčší adventný veniec v Žilinskom kraji. Jeho výška je až 3,5 metra. Na jeho výzdobe pracovalo osem ľudí počas niekoľkých týždňov.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Už ste čítali?