V decembri 1947 dali nemocnicu do skúšobnej prevádzky, 18. mája1948 ju odovzdali do trvalého užívania.
Začiatok bol ťažký
Slávnostný akt otvorenia sa konal za prítomnosti povereníka pre zdravotníctvo Dr. Bőhma a povereníka pre výstavbu Lukačoviča. Bohoslužby celebroval Dr. Alexander Horák.
Na začiatku mala nemocnica 120 postelí, rozdelených na dva primariáty: interno-infekčný a chirurgicko-pôrodnícky. Internému patrilo I. poschodie, chirurgii II. poschodie. V tom čase tu pôsobili štyria lekári. Prví primári: Dr. Oskar Nemec na internom (zároveň bol riaditeľom ústavu), MUDr. V. Kras bol primárom na chirurgicko-pôrodníckom oddelení. Prvým správcom nemocnice bol Anton Košický, prvými zdravotnými sestrami A. Vaľková a M. Stareková, ostatné sestry boli rádové (vincentky). Rádové sestry onedlho museli odísť, došlo k podstatnej zmene politického režimu; hoci boli odborne a ľudsky pripravené na službu chorým, socialistické zdravotníctvo ich nepotrebovalo. Nemocnica začínala so 70 zamestnancami. Duchovným bol profesor Gymnázia v Trstenej Jozef Tylka.
Nemocnica mala k dispozícii jednu ambulanciu, slúžila k vyšetreniu všetkých pacientov, ktorí prichádzali na hospitalizáciu. V susedstve ambulancie bola jedna miestnosť - príručné laboratórium. Chirurgia mala dva operačné sály, jedno RTG pracovisko, elektrokardiograf, nemocnica mala vlastnú úpravňu vody, sanitku a nákladné auto.
Rádové sestry „vyviezli“
Detské oddelenie chýbalo. Až v polovici leta 1948 prišiel do Trstenej prvý odborný detský lekár MUDr. A. Gregorovič, prvý primár detského oddelenia trstenskej nemocnice, významná osobnosť nemocnice, mesta i celej Oravy. (Budeme o ňom - a nielen o ňom - hovoriť neskôr).
Na tomto mieste treba zdôrazniť, že trstenská nemocnica slúžila dvom hornooravským okresom - trstenskému a námestovskému. Dolnokubínsky okres bol naviazaný na nemocnicu v Ružomberku.
Už v roku 1949 sa začal stavať pavilón pre oddelenie tuberkulózy, vyžadovala si to naliehavá situácia: úmrtnosť na TBC bola stále vysoká.
Za tri až štyri roky svojej existencie trstenská nemocnica prekonala počiatočnú nedôveru obyvateľstva, záujem o liečenie chorôb stúpal, ženy z hornej Oravy prichádzali rodiť do nemocnice, po dvoch rokoch od otvorenia nemocnice nestačil počet postelí, ani počet lekárov a personálu. V roku 1950 je už v NsP 211 postelí.
Po zmene politického režimu dochádza k veľkej zdravotníckej reforme: 2. januára 1952 sa nemocnica v Trstenej stáva Okresným ústavom národného zdravia (OÚNZ). Jeho prvým riaditeľom sa stal MUDr. V. Bartók, jeden z obvodných lekárov. V tomto čase mala NsP už osem primariátov. V roku 1953 boli rádové sestry „vyvezené“ do českého pohraničia, kríže z izieb a chodieb sa stratili, z kaplnky sa stal sklad materiálu. Pastoráciu ešte vykonávali bratia františkáni - do tých čias, kým v Trstenej ešte byť mohli...
(spracované z textu riaditeľa nemocnice Dr. V. Kolejáka - pokračovanie nabudúce)
Autor: JOŠ
