Článok pokračuje pod video reklamou
ch slovenských osadách, kde ešte nemajú televízny signál a na digitálne taniere peniaze, státisíce slovenských rodín pochopilo, že treba žiť PO SUSEDSKY. Nielen to sa s nami stalo, že sme pochopili. My sme podľa mediálneho vzoru ZAČALI ŽIŤ!
Pochopili sme, že dobré susedské vzťahy pomáhajú každému človeku, čo nechce žiť sám ako kôl v plote, ako jednohubka na vyjedenom tanieri, ako vypĺznutý kocúr na prípecku, sťa pavučina na jesennom strome, ani osprostený medveď, čo nezaľahol, lebo niet snehu a teraz ohrozuje v lese chudáka - človeka... Nuž sme sa začali navštevovať. Sused so susedkou, suseda so susedom, susedia so susedmi blízko, susedia so susedmi o poschodie nižšie, susedia so susedmi o bytovku ďalej. Susedné mestá, rozvadené ešte za socializmu, začali spolupracovať kultúrne, hospodársky, pri vývoze odpadu, na zasadnutiach výborov a podvýborov, komisií a podkomisií, v požiadavkách na vyššie orgány, čo držia v rukách rozdeľovanie peňazí z eurofondov, diplomatických náštevách, návštevách vládnych, pri krotení vulgárnych politikov, čo napodobňujú bývalých a dnes už očistených politikov, pre ktorých sprosté slová boli základom prejavu ich osobnosti (ak podľa modernej psychológie považujeme za osobnosť každého človeka už pretože žije).
Pochopili sme, že nemáme mať pred sebou žiadne tajnosti. Tak radšej všetko zverejníme susedke, aby sa to od nej dozvedela manželka, podobne ako sused povie svoje tajnosti susedovi skôr, ako svojej manželke, aby mohla byť zvada doma. Lebo moderná psychológia dokázala, že iba zverejnené a priznané konflikty pomáhajú ľuďom žiť bezkonfliktne.
Pochopili sme, že ak k nám príde nejaký mameluk od susedov, hoci ho vôbec nepotrebujeme, zvykneme si naňho. A on na nás. Lebo človek si na všetko zvykne. Okrem toho - po zanedbateľnom čase - máme nového člena rodiny. Pochopili sme, že bez protivných ľudí sa žiť nedá. Aj my sa trochu sprotivíme. Tým sa poľudštíme. Pochopili sme, že ak vieme variť, treba dať okoštovať susedom, lebo iba od nich sa dočkáme pochvaly.
Ďalšie pozitíva mediálneho vplyvu Susedov: sex medzi susedmi sa vylučuje. Môže sa naznačiť, aby mohol byť konflikt (bo bez neho sa žiť nedá), no v skutočnosti slovenská vernosť za každú cenu byť musí, inak by nemohlo dôjsť k zmiereniu, ktoré musí dojať aj balvan v záhradke. Inak by mravná komisia so zastúpením cirkví, etikmi a lyrikmi ďalšiu časť seriálu odvysielať nedovolila.
- Nemáme byť zvedaví. Dobrí susedia si povedia všetko. Nič netaja. Iba čisté, úprimné duše prežijú.
- Musíme mať deti. Susedstvo bez detí - to nie je ono. A keď ich máme, nemusíme ich predstavovať ako nevzdelancov, poloidiotov, ale ako slušne vychovaných, ktorí môžu mať frajerku skôr, ako ich tatko či mamuľa, lebo tí začínali tiež zavčasu, ale zvykli si spoločne klamať, že až po svadbe. Potom z našich detí zrazu vyrastú skvelí Slováci a my budeme pyšní.
- Musíme byť zamestnaní na dobrom, vplyvnom mieste a prijať k sebe niekoho od susedov, aby mali o čom iní susedia rozprávať. A zároveň môže doma vzniknúť taký milý malý konfliktík, po ktorom chutí ťuťu-muťu.
- Ak sa stali herci zo seriálu takí známi, že si ich všimli denníky, týždenníky, mesačníky a námesačníky, mali by sme aj my presvedčiť nejakého mestského (obecného) novinára, že my sme tí, o ktorých treba písať! Nech nám závidia ľudia, o ktorých nikdy nepíšu.
- Občas musíme pozvať matku (babičku, prababičku, sesternicu z Kanady) na návštevu. Matka (babička, prababička, sesternica) nemôže byť ani lepšia, ani horšia od nás. Musí byť normálna. Aj keď nenormálnych je vždy viac. Susedom predstavíme svoju rodinu ako dôkaz našej normálnosti. Kvôli tomu zaplatíme cestu sesternici z Kanady.
- Všetky narodeniny, malé i veľké sviatky, promócie, nečakanú odmenu, atď. musíme osláviť s našimi drahými susedmi, vzácnymi, nenahraditeľnými. Žiť treba radostne, veselo a predovšetkým šťastne. Takýchto ľudí má každá vláda... rada.
