Persona Grata prekvapila množstvom autorov

NÁMESTOVO. V kategórii poézia sa do súťaže prihlásilo 158 autorov, z ktorých porota v prvom kole vybrala 34 literátov. „Porotcovia - aktívni spisovatelia hodnotili nezávisle na sebe každého autora a vybrali desať najlepších v poradí od jedna do desať s tým, že na prvých troch miestach umiestnili víťazov súťaže,“ informoval nás jeden z organizátorov podujatia Jaroslav Klus. „V kategórii próza sa do súťaže prihlásilo 97 autorov. Z nich boli do užšieho výberu vybraní 19 autori, spomedzi ktorých porotcovia v týchto dňoch vyberajú desať najlepších a taktiež určia troch najlepších,“ dodal.
Podľa slov J. Klusa sa do súťaže prihlásilo celkovo 255 autorov, žijúcich nielen na Slovensku, ale aj v Českej Republike, Srbsku, Francúzsku, Írsku, Škótsku a Anglicku. „Vekové zastúpenie súťažiacich je veľmi rozmanité. Najmladší prispievatelia majú 16 rokov a najstarší autor má 92 rokov,“ prezradil nám J. Klus.
Keďže výsledky v kategórii poézia sú už známe, hoci ešte nezverejnené, organizátori požiadali porotcov o vyjadrenie sa k úrovni poetických textov v súťaži.
Spisovateľ Ján Štepita okrem iného hovorí: „Porota sa prekvapujúco zhodla na určení víťazov s rozdielom 1 - 2 bodov. Na ostatných miestach boli rozdiely niekedy väčšie. Je to súťaž potrebná a pokiaľ toľko ľudí píše od tínedžerského veku až po dospelosť, je to aj súťaž aktuálna. Môžu z nej vyrásť talenty. Cez ňu sa môžu utajení básnici dostať do povedomia. Bol som prekvapený nielen kvantitou súťažných textov, no i potrebou písať v každom veku. Vždy sa nájdu popri grafomanoch a regionálnych bohémoch aj autori vzácnej a skromnej čistoty, ktorí vedia vystavať štvorveršovú i mnohoveršovú báseň ako sochu. Okolo je mnoho hlušiny a pliev, no ich báseň spieva a svieti. Takých treba objavovať vždy.“
Martin Vlado pridáva takýto postreh: „Ako jedného z porotcov literárnej súťaže bez tradície, ktorá má ambíciu stať sa aj literárnym festivalom, ma príjemne prekvapil počet zaslaných príspevkov – takmer dvojnásobne prevýšil napr. počet príspevkov zaslaných na posledný ročník Wolkrovej Polianky, ktorá píše svoju históriu už 44. rok.“
A čo si o súťaži myslí Marián Grupač? „Básne boli rôznorodé a poväčšine ničím prekvapivé. Autori, ktorých mená mi boli známe už z minulosti, dokonca skĺzli pod svoj vlastný štandard, no milo ma prekvapili nové mená a predovšetkým ich svieže a úprimné básne. Všeobecne ma však úroveň poetických textov ničím neohúrila, nepobúrila, ani nijako výrazne nepotešila. Je evidentné, že v mladej generácií básnikov absentuje niečo, čo tvorí poéziu aj mimo papiera. To sa naučiť, ani natrénovať nedá. Ako progresívny krok však vnímam fakt, že literárna prehliadka ako Persona Grata má tendencie byť relevantným fórom pre ďalšie formovania, hľadania a hádam i nachádzania priezračných poetických duší. Ja tomu verím.“