ORAVSKÝ BIELY POTOK. Starodávny zvyk, ktorý sa tradoval prevažne na Smrtnú (čiernu) nedeľu – týždeň pred Kvetnou nedeľou, už dnes veľmi rozšírený nie je. Predsa však ešte sú obce a ľudia, ktorí na podobné tradície nedajú dopustiť. A Oravský Biely Potok k nim nepochybne patrí. Aj tentokrát si Pavol Martáň zobral pod patronát hŕstku detí, ktoré naučil zopár pesničiek, pripravil im oblečenie, vyrobil slamenú šmertku, Marmorienu, či Morenu a k nej, samozrejme, aj „ďadka”.
„S Morenou chodíme už od roku 1987. Od mamy však viem, že ešte dávno predtým, keď bola ona mladá, mal tento obnovený zvyk v dedine veľký úspech. No vtedy chodilo s Morenou viac ľudí, než dnes. Teraz je v sprievode okolo 50 ľudí, no kedysi bolo toľko len detí, ktoré viedli Marmorienu a ďadka. Ak sa k nimi pripojili ľudia z dediny, sprievod mal aj 150 hláv,” priblížil nám niekdajšie dianie okolo vynášania Moreny Pavol.
Ako sme sa od neho dozvedeli, kedysi sa týždeň pred vynášaním Moreny chodilo po vyberaní – ľudia dali vajcia, múku, cukor. Zo surovín napiekli gazdinky šišky a koláče. Na Smrtnú nedeľu, keď deti prechádzali po obci, núkali ľudí, ktorí stáli pri plotoch. Dnes sa však ani nepečie, ani nechodí po vyberaní. „Niektorí ľudia na vyberanie šomrali, niektorí naopak, chceli, aby sme chodili. Radšej sme s tým prestali.”
Skupinka detí stihla spolu s Morenou a lenivým ďadom, ktorého museli viesť na vozíku, za hodinu obísť celú dedinu. Do kroku im najskôr vyhrával miestny rozhlas, potom sami ukázali, že aj oni dokážu pekne spievať. So slamenými postavičkami napokon zastali na začiatku dediny, pri pozostatkoch starého kamenného mosta. Všetci vedeli, čo bude nasledovať... Morénu vyzliekli z krásnych šiat, ďadkovi stiahli kabát. Oboch zapálili a hodili do rieky. „Rozlúčili sme sa so zimou, vyhnali sme z príbytkov smrť, biedu a privítali jar.”
