RABČA. Július Kubasák vo svojom liste píše: „Niekedy v osemdesiatych rokoch bola robená regulácia vodného toku Soľný potok od Rabče smerom na Slanú vodu. Nové koryto potoka bolo takmer úplne vedené novou trasou, cez súkromné poľnohospodárske pozemky. Po regulácii vodného toku okolie potoka pôsobilo smutným dojmom, lebo zostalo holé, bez akejkoľvek zelene.“ Ako ďalej píše, sám sa pričinil o zazelenenie okolia Soľného potoka, a ako niekdajší vedúci pracovník štátnych lesov nechal vtedy po brehoch okolo potoka vysadiť rôzne druhy stromčekov a drevín, ktoré mali za úlohu predovšetkým spevňovať brehy potoka svojím koreňovým systémom a neskôr vytvárať prostredie pre hniezdenie vtáctva, pašu pre včely – skrátka rásť tu pre úžitok. „V úseku, kde potok prechádza cez môj poľnohospodársky pozemok, som na brehu potoka pestoval štepené jablone, čerešňu a sladkoplodú jarabinu.“
Rúbu hlava-nehlava?
Vyrastajúca zeleň si však po rokoch začala vyžadovať údržbu. Rozrastajúce plevelné vrbiny brzdili prietok potoka a bolo žiadúce ich likvidovať. Koryto Soľného potoka bolo treba vyčistiť. „Sám, osobne, som takúto požiadavku na OcÚ v Rabči predložil, nie však na drastický výrub stromov. Nič sa v tomto smere na tomto úseku neurobilo, až do tejto zimy, kedy prišla ruka kata a pod rúškom čistenia koryta potoka začala neodborne bezhlavo rúbať stromy v jeho okolí,“ píše bývalý lesník a zanietený ovocinár. O prácach v Soľnom potoku sa Július Kubasák dozvedel od susedov koncom februára tohto roku. Zistený stav okamžite nahlásil na obecnom úrade. Tam sa dozvedel, že čistenie prevádzajú pracovníci Povodia horného Váhu, podniku, ktorý spravuje aj vodné toky na Orave. Július Kubasák proti údržbe nenamieta, naopak, víta ju, pýta sa však: „...či táto práca bola vykonávaná bez dozoru zodpovedným pracovníkom a ponechaná len na robotníkov, ktorí nepozerali na účelnosť práce, ale len na to, aby pracovali - rúbali? Domnievam sa, že o zásahu na súkromnom pozemku by mal vedieť a byť pri tom aj vlastník pozemku a mal by mať právo na vyťaženú drevnú hmotu.“
Sadíš – hrešíš?
Vyjadrenie k vzniknutej situácii nám poskytol Miloš Okál, technik Správy Povodia horného Váhu (SPV): „Naša organizácia spravuje v zmysle zákona približne 3 000 km vodných tokov Zákon nám ukladá povinnosť udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, príp. v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky.“
Pracovníci Povodia horného Váhu začali s čistením prietočného profilu potoka v decembri 2007 na podnet obce Rabča, ktorá už v októbri o ne písomne žiadala. Prácam predchádzalo oznámenie plánovanej činnosti na Obvod-ný úrad životného prostredia Námestovo, CHKO Horná Orava a na Obecný úrad Rabča. Po zhoršení poveternostných podmienok vodohospodári s prácami pokračovali až vo februári 2008. Porast musel byť podľa M. Okála odstránený preto, že obmedzoval prietočný profil toku. Koryto toku je vymedzené brehovými čiarami a ochranným pásmom podľa vodného zákona.
„Sťažovateľ uvádza, že výsadba bola zrealizovaná na pobrežných pozemkoch, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože stromy boli vysadené do prietočného profilu, ich koreňový systém poškodzoval túto úpravu a boli zhoršené odtokové pomery toku,“ dodal M. Okál a tiež podotkol, že pisateľ vysadil dreviny bez oznámenia SPV.
Toky nie sú stoky
Na vyrúbanú drevnú hmotu z prietočného profilu toku má podľa vnútropodnikovej smernice nárok pracovník, ktorý prejaví o ňu záujem a zaplatí si za ňu, a ostatný vzniknutý materiál bol zhodnotený ako odpad v zmysle zákona (zoštiepkovanie).
„Boli by sme radi, keby si občania v obciach uvedomili, že toky nie sú stoky a že každoročne na jar nám do nádrže VD Oravská priehrada „donesie voda“ tony komunálneho odpadu z obcí, ktoré za nemalé finančné náklady likvidujú naši pracovníci v spolupráci s pracovníkmi CHKO, MO SRZ a školami v zátokách ako aj priamo pri priehradnom múre,“ upozornil M. Okál, „Je nám ľúto, že práca našich pracovníkov je vnímaná ako devastácia prírody a životného prostredia, pričom všetku činnosť konzultujeme s odbornými organizáciami a obecnými úradmi v zmysle platných zákonov,“ dodal na záver.
„Soľný potok sa naozaj vylieval. Možno nielen kvôli týmto stromom, skôr preto, že niektoré veci (nánosy) sa zastavili kdesi pod mostom. Obávam sa, že nebola iná možnosť ako výrub stro-mov v toku,“ povedal pre naše noviny M. Demko zo Štátnej správy ochrany krajiny a prírody. Podľa vyjadrenia K. Hadárovej zo štátnej vodnej správy pracovníci SPV neurobili žiaden priestupok voči zákonu.
Niečo na tom je...
Obec Rabča, podobne ako obec Oravská Polhora, je podľa slov R. Trnku zo Štátnej ochrany prírody vyňatá z chránených oblastí, resp. patrí do I. stupňa ochrany. „Štátna ochrana prírody v tomto zmysle pri čistení koryta Soľného potoka figuruje len ako odborný konzultant, nemá teda kompetencie na to, aby dávala súhlas na konkrétny výrub stromov v jeho okolí,“ skonštatoval R. Trnka. Kompetencie na vydávanie súhlasu s výrubom má teda obec Rabča.
Starosta Rabče D. Ratica nám k celej veci povedal: „Na základe žiadosti občanov po povodni, ktorá v minulom roku spôsobila nemalé škody a zatopila niekoľko pivníc na Soľnej ulici, sme podali žiadosť o vyčistenie koryta potoka. Nedávali sme objednávku na výrub stromov, ale na vyčistenie koryta,“ zdôraznil starosta obce Rabča. Pripustil možnosť, že došlo k nedorozumeniu zo strany pracovníkov, ktorí prevádzali čistenie, avšak podľa starostu nebolo nič urobené protizákonne.
Napriek tvrdeniam zodpovedných štátnych úradníkov sa sťažnosťou Júliusa Kubasáka bude v najbližšej dobe podrobnejšie zaoberať Obvodný úrad životného prostredia v Námestove. Rokovanie sa bude konať v priebehu dvoch týždňov.
Autor: VERONIKA PRISENŽŇÁKOVÁ
