LUČIVNÁ. Podivné veci sa majú diať na izbe číslo 446. Tá slúži personálu hotela, ktorý v nej v prípade potreby prespáva. Údajne každému, kto spí v izbe prvý raz, sa udeje niečo zvláštne. „Kolegyňa mi rozprávala, že sa zobudila na to, ako sa jej zdalo, že sa za ňou niekto tri razy nadýchol. Stalo sa jej to dvakrát za sebou. To isté neskôr tvrdili i učni, ktorí boli na izbe ubytovaní,“ povedala nám Katka, jedna zo zamestnancov hotela. Aj ona už na izbe číslo 446 viackrát spala. Zážitok s duchmi však zatiaľ nemala. Ale spomína si na ďalšieho kolegu, ktorý tvrdil, že sa mu tiež čosi zvláštne na 446-ke prihodilo.
„Vraj keď odchádzal z izby, zatvoril balkónové dvere. Ale keď prišiel späť, boli znova otvorené. Na izbe nikto iný nemohol byť, lebo kľúče mal pri sebe len on.“
Izba číslo 446 sa nachádza v ešte nezrekonštruovanej časti hotela. Ten bol postavený na mieste, kde počas druhej svetovej vojny prebiehali intenzívne boje. Zomrel tam nejeden vojak. Dodnes sa pred hotelom nachádza pamätná tabuľa s pomníkom na počesť tých, ktorí vo vojne bojovali. Lučivná bola strediskom partizánskych oddielov a základňou povstaleckej dolnokubínskej posádky. Oblasť bola ideálnym miestom na ukrývanie.
Súčasná riaditeľka hotela Anna Hadová nám potvrdila, že pri výkopových prácach počas výstavby chát v tejto oblasti boli nájdené pozostatky človeka.
„Jeden známy, ktorý tu dlhé roky pôsobil, mi raz hovoril o mieste, ktoré leží oproti autobusovej zastávke pri hlavnej ceste. Vraj - Anka, divila by si sa, koľko Nemcov tam leží.“
To je skutočnosť, ktorou si “strašenie” v hoteli vysvetľuje aj jeho niekdajší zamestnanec Peter. „Nejaký vojak nenašiel po smrti ani po rokoch pokoj, a tak máta na mieste dodnes.“
Pátrali sme aj po tom, či niekedy niekto nezomrel priamo v hoteli. Riaditeľka vedela o žene, ktorá kedysi vyskočila z hotelového okna. Viac súvislostí s jej smrťou však nepoznala. Dlhoročná zamestnankyňa bývalého hotela Hutník Zuzana Juríková nám zas prezradila, že tragédia sa stala i vo vedľajšom ubytovacom zariadení. Z balkóna spadol jeden nevidiaci muž. Žeby niektoré z týchto úmrtí bolo dôvodom údajného mátoženia na izbe s číslom 446?
„Ale, kdeže! Ja som v hoteli pracovala 37 rokov, a nikdy sme tam žiadnych duchov nemali,“ vyhlásila Z. Juríková.