Bojujú o pravdu, alebo o moc?

BZINY. Niekoľkým Bzinčanom sa už dlhšie nepozdáva činnosť starostu Jána Beňuša. Poslednou kvapkou podľa nich bolo jeho povolenie na výstavbu výrobnej haly na drevené hračky bez predchádzajúceho vysporiadania pozemkov. Starostu na to upozornili a požadovali, aby dal celú záležitosť do poriadku. Ten však údajne nekonal, preto sa rozhodli pre rázne opatrenie. Spísali petíciu za odvolanie Jána Beňuša a vypísanie nových volieb. Dôvodom má byť hrubé porušenie stavebného zákona starostom, ktorý povolil stavbu spomínanej haly na pozemkoch bez súhlasu ich majiteľov; ďalej to, že údajne nepredložil v zákonnej lehote návrh rozpočtu na rok 2008 na jeho pripomienkovanie občanom; jeho neekonomické a nejasné nakladanie s finančnými prostriedkami obce a celková nespokojnosť Bzinčanov s jeho prácou. Pod petíciu sa podpísalo 130 občanov a petičný výbor ju 14. januára odovzdal na obecný úrad. Vzápätí sa v súvislosti s petičnými hárkami začali diať čudné veci. Jedenásť ľudí požiadalo, aby boli ich mená z hárkov vyčiarknuté. „V podstate som nevedel, čo podpisujem. Odchytili ma v krčme, keď som už odchádzal a ponáhľal sa. Nehovorili však nič o tom, že ide o petíciu za odvolanie terajšieho starostu, tvrdili niečo iné,“ povedal nám jeden zo žiadateľov o dodatočné vyčiarknutie z petície, ktorý si neželal byť meno-vaný. Tým, ktorí zostali pod petíciou podpísaní, sa mala vyhrážať pracovníčka obecného úradu. „Povedala mi, že si to so mnou vybaví mafia,“ priznal muž, s ktorým sme hovorili telefonicky. Nechcel, aby sme uviedli jeho meno, pretože sa bojí... Ďalšia Bzinčanka údajne prišla kvôli súhlasu s petíciou o prácu na úrade, kde bola zaradená v rámci aktivačných prác.. „Je pravda, že tá žena už u nás nepracuje. Pravou príčinou je ale jej pracovná nedisciplinovanosť. Z verejno-prospešných prác ju vyškrtol úrad práce. A keď ju do evidencie znovu zaradil, opätovne sa o prácu na úrade neuchádzala,“ vraví J. Beňuš.
Tým, že od petície odstúpilo 11 osôb, stala sa neplatnou. Petičníci totiž potrebovali minimálne 120 právoplatných podpisov. O neplatnosti petície rozhodla komisia zvolená obecným zastupiteľstvom. V hárkoch zistila aj ďalšie nedostatky. Jedna osoba bola uvedená dvakrát a pri niekoľkých podpisoch neboli uvedené presné adresy. Petičný výbor s rozhodnutím komisie nesúhlasil. V jej odpovedi našiel „zásadné nedostatky“, ktoré žiadal do troch dní napraviť. Keďže sa tak nestalo, výbor zastúpený Milanom Durajom podal na prokuratúre podnet na preskúmanie, či týmto nenastal trestný čin vo vzťahu k petičnému právu.
Príčinou, ktorá naštartovala otvorený boj dedinčanov, sú pozemky v areáli miestneho družstva. Buduje sa na nich nová výrobná hala. Odporcovia starostu tvrdia, že podpísaním stavebného povolenia „hrubo porušil stavebný zákon a poprel ústavou garantované vlastnícke práva dotknutých občanov“.
Starosta sa bráni: „Stavebné povolenie bolo vydané v súlade so stavebným zákonom. Firma, ktorá haly stavia, o povolenie požiadala koncom roku 2006. V máji 2007 ho dostala na základe toho, že Spoločnej obecnej úradovni v Dolnom Kubíne predložila všetky potrebné podklady. Začalo sa teda s výstavbou. Nato sa ozvali niektorí vlastníci. Absolvovali sme s nimi viacero stretnutí. Dohodli sme sa, že firma bude postupne pozemky vysporiadavať. Vo viac ako 60 % prípadoch sa tak už aj stalo.“
Prevádzka na výrobu hračiek vyrastá na základoch dvoch budov niekdajšej morkárne. Tie sú majetkom družstva. Družstvo má s vlastníkmi podísanú nájomnú zmluvu o používaní ich pozemkov. Problematickou začala byť až výstavba prestrešenia, ktoré spája obe budovy. Členovia petičného výboru vravia, že na prenajatých pozemkoch sa nesmie stavať. „V skutočnosti je problém v tom, že firma sa zaviazala vysporiadať pozemky počas 11 rokov. Niektorí ľudia ale chceli, aby to bolo hneď. Žiadny z nich však nepovedal, aby sa výstavba zastavila. Je to uvedené i v zápisniciach zo stretnutí s nimi. Uvedomujú si, že pre obec i pre nich je to príležitosť 30 nových pracovných miest. Navyše, ďalších 20 obyvateľov dostane prácu nadoma,“ argumentuje Ján Beňuš.
Ďalším z množstva ne-dostatkov, ktoré mu nespokojní občania vyčítajú, je to, že verejnosti nepredložil na pripomienkovanie návrh rozpočtu na tento rok. Bzinčania údajne nevedia o zasadnutiach obecného zastupiteľstva a preto ani nemajú možnosť vyjadriť sa k obecným záležitostiam. „Na obecné zastupiteľstvo boli títo ľudia osobne pozývaní. Pozvánka visí vždy aj na obecnej tabuli. Ak tvrdia niečo iné, je to tvrdenie proti tvrdeniu. Čo sa týka rozpočtu, ten sme schvaľovali 15. decembra. Od 1. decembra visel návrh rozpočtu na rok 2008 na vývesnej tabuli obce a ľudia mali možnosť ho pripomienkovať. Na zasadnutí poslanci mnou navrhovaný rozpočet neschválili. Schválili ho až s úpravami, ktoré sami navrhli. Schválený rozpočet sme vyvesili hneď na druhý deň.“
Na podnet občanov bola v obci vykonaná i kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom obce. Vykonal ju Najvyšší kontrolný úrad. Našiel 9 pochybení. „Neboli však závažného charakteru, o čom svedčí aj fakt, že úrad voči nám nevyvodil žiadne sankcie. Zaviazali sme sa prijať nápravné opatrenia a zistené chyby sme odstránili,“ odmieta obvinenia starosta Bzín. Na to, čo sa v dedine momentálne deje, odpovedá: „Jednoducho sa neúspešní kandidáti na starostu spojili a chcú ma odvolať. Ich konanie však nemá dlhodobú perspektívu, pretože keby sa im to aj podarilo, nastanú ďalšie trenice, každý z nich bude chcieť byť starostom.“
O podniknutí právnych krokov voči svojim odporcom J. Beňuš zatiaľ neuvažuje. Vyčkáva, ako sa zachová protistrana. Petičný výbor zatiaľ podal na Okresný súd v Dolnom Kubíne návrh na rozhodnutie súdu o platnosti petície. Ak by dal organizátorom petície za pravdu, referendum by už nevyhlasovala obec, ale štát.