štyri minerálky, jeden plný popolník, štyri rôzne peňaženky položené vpravo pri pravej ruke; pri stene, tam, kde sedí Milanko, je nezoškrabaná, neodstrániteľná škvrna po dobrom guláši.
Prvý (oproti Milankovi) je chlap menšieho vzrastu, nad stolom mu trčí len hlava zakrytá šedomodročiernou baretkou, ledva ho vidieť, na tvári mu zamrzol úsmev, stále má roztiahnuté ústa. Hovorí (občas zašušle pri sykavkách): Keby moja vedela, že zas sedím s Milankom, tak je večer oheň v kuchyni, u nás, doma. Oproti, vedľa Milanka, sedí vysoký muž, krásna šedivé hlava, všetky zuby, zelená vetrovka. Nazvime ho Tretí, ak sa nedozvieme jeho meno. Tretí hovorí: Ja už idem. Ale sedí tak pevne a pohodlne, že určite neodíde. Nechoď, Julo (takže sa volá Julo), ja som ešte neplatil, povie oproti sediaci Druhý. Krásna šedivá hlava Julova sa usmeje. Ja ešte posedím, povie Julo veselo. Štvrtý je asi melancholik, jeho pohľad je nekonečne ustarostený, čelo má plné trápení. Zohnutý nad stolom hľadí, akoby stopy po dávnych i nedávnych návštevníkoch boli hieroglyfmi. Preberie sa na chvíľu a povie: Teraz platím ja! Povie to rozhodne, jasne, čistou slovenčinou, dvihne ruku vysoko, štyri prsty proti plafónu. Polonka to vidí, spoza pultu povie: Dobre, prinesiem! Prinesie štyri rumy, štyri vody. Tak, Sergej, dúfam, že máš penízky, prihovára sa Polonka chlapovi, ktorému trčí len hlava nad stolom (takže už vieme aj jeho meno: volá sa Sergej. Ktovie, kde také meno našli jeho rodičia. Možno sa stará mama spustila počas vojny s nejakým Rusom.) Sergej otvorí peňaženku vpravo od pravej ruky a ukáže Polonke priehradku. Polonka kukne, je spokojná. Možno uvidela tisícku. Som hladný ako spisovateľ!, povie štvrtý sediaci pri Sergejovi. Ty si vždy hladný, Floriško. (Tak už vieme meno štvrtého, sediaceho pri Sergejovi: volá sa Florián.) Na jeho hlášku nikto nereaguje. Nyk si nedá kávu? spýta sa Sergej. Nikto nereaguje. Seriete ma, povie Sergej, nazdravie! Vypijú všetci naraz. Floriško len odpil. Uchlipol. Vypi, ako všetci!, hovorí mu Sergej. Nechutí mi, odpovie Floriško. Tak si daj borovičku!, povie Julo. Ani tá mi nie, odpovie Floro. Tak si daj vodku, povie Julo. Z vodky dostávam mladé, povie Floro. Julo zdvihne ruku nad hlavu, jeho štyri prsty smerujú k plafónu. Polonka spoza pultu povie: Dobre, prinesiem, Julino. Polonka nesie štyri rumy, štyri vody. Kladie pred Jula plný poldecák, poznamená: Máš penízky, Julino? Julo pootvorí peňaženku vpravo, vedľa pravej ruky. Polona je spokojná. Možno uvidela päťstovku. Kávu si nedá nyk? Spýta sa Julino. Nikto neodpovedá. Tak dobre, povie Julo. Tak, nazdravie, zvolá radostne Sergej. Všetci vypijú. Aj Floro vypije. Všetci zapijú rum vodou. Aj Floro zapije. Strasie ho to. Teba striasa z rumu, či z vody?, spýta sa Sergej. Floro neodpovie... Začína sa rozprava. Hádka začína o slovné spojenie PLAY OFF. Moja dcéra vie po anglicky, ona hovorí, že sa to vyslovuje PLAJOF! hovorí Milan. Julo sa pýta: Píše sa to s jedným, či s dvomi FF? To je jedno, hovorí melancholik Floro. Poprad prehrá určite, vyhlási Sergej. Nemôže, protestuje Milanko, lebo Poprad je v Košiciach. Poprad je v Poprade, kričí Julo. Milanko kričí tiež: Poprad je v Poprade, Košice sú v Košiciach! Julo vyhlási: Košice nepostúpia! Julo má slzu v oku: Najviac ma štve, že Mikuláš hrá nanič. Sergej objedná štyri rumy, štyri vody. Julo vstáva, krásna šedivá hlava je vysoko, kdesi pod stropom potiahnutým filmom z tisícok vyfajčených cigariet. Maličký Sergej sedí oproti nemu, hlava skoro pod stolom, zvolá: Julo, sadni si, nevidím na teba! Debata má charakter parlamentnej rozpravy, bez vyriešenia sporu: Vyhrá Skalica, či Bratislava? Dvaja proti dvom.
Polonka účtuje. Nedá sa zúčtovať. Nikto nevie kto koľko objednal, kto platí, kto neplatí. Polonka odchádza od stola: Nepustím vás odtiaľto, zamknem vás tu, zaklincujem záchodové okno! Dohodnite sa! Dohodli sa. Poskladali sa, kolektívne zaplatili cech. Odbila štrnásta hodina. Ľudia sa náhlia z práce domov. Od Dobrého gazdu sa vychádza zle: každý musí dať pozor, posledný schod je vysoký. Floro a Julo spadnú. Ležia na zemi a smejú sa tak, že nevládzu vstať. Územčistý Sergej ich zbiera ako prezreté hrušky...
