na každú športovo-dobrodružnú akciu.
„Ruka bola v rukáve“. S Petrovým bratom Martinom Paľom boli dohodnutí raz-dva. Ten žije v Španielsku už niekoľko rokov. Peter mal menšie stresy s naháňaním skúšok, Miloš zase s vybavením dovolenky. Nakoniec všetko sadlo a po celom dni cestovania sa stretávajú s Maťom na letisku v Bilbau...
Slnko v duši – a ideme!
Prvé dva dni sa motajú po okolí, spoznávajú miestne tradície, obdivujú prázdne januárové pláže, miestne bary a mnoho nových ľudí. V pondelok 28. januára už vykladajú veci z auta v mestečku Jaca pod Pyrenejami. Ubytovaní sú u Marcosa, Maťovho známeho, ktorý im vždy parádne navaril.
Ich prvá zoznamovacia vychádzka na tuleních pásoch sa odohrala v stredisku Candanchú, kde si aj pekne zalyžovali. Výhľad na okolie im potvrdil, že túry budú naozaj veselé čo do dĺžky, prevýšenia i náročnosti. Snehové podmienky boli bezpečné. Sneh bol miestami odmäkový, miestami nepríjemný, na mačky žiadúci. Našťastie, dlhšie trvajúce slnečné počasie pomohlo spevniť a usadiť všetok sneh. „Žiaľ aljaškový prašan ostal len v časopisoch, ale zato v Pyrenejach nehrozili žiadne lavíny. Všetko sedelo. Počasie bolo ako na objednávku. Takže - slnko v duši - a my sme sa mohli spúšťať v ústrety novým dobrodružstvám,“ dnes už len spomína Peter Paľa.
Poriadne nás prehľadali
Nasledujúci deň sa rozhodli pre výstup na Garmo Negro (3060 m). Prevýšenie okolo 1500 m je spestrené začiatočným stúpaním lesom, po suchom podklade. Nasledovalo trápenie na pásoch. Skialpinistickou technikou sa trojica dostala až pod mohutný kotol, kde nachádza asi 300 metrov dlhú lavínu. Hore im chýbalo ešte asi 600 m. Na vrchol Garmy vystúpili pošiestich hodinách. „Lyžovačka bola nádherná, miestami nekonečná. S Maťom sme sa vyšantili v nejednom strmšom žľabe, boli úžasné,“ dodáva Peter. Ďalšou výzvou bolo lezenie na miestnu skalku, kde bolo nádherne teplo. Lezenie spestrujú majestátne biele kopce navôkol. Plní pekných dojmov sa presúvajú do 30 km vzdialenej bouldrovej oblasti vo Francúzsku. Počasie sa mení. Výhodou je pre nich dobré trenie. Suchá tráva, miestami ľad a sneh, v pozadí biele Pyreneje. Cestou nazad od nich na hranici žiadajú doklady - prevencia voči baskitským teroristom. „Akosi som si zabudol občiansky preukaz v Jace, a tak nás peknú chvíľku prehľadávali a spovedali. Do smiechu mi veru nebolo,“ tvrdí Peter. Po dni lezenia sa rozhodli pre lyžiarske stredisko Formigal, kde sú desiatky zjazdoviek a 100 km tratí.
Odbočujú od sedačky a stúpajúc po firnovom podklade smerujú k hrebeňu. „S Maťom nás zaujal jeden strmší žľab, ktorý sme absolvovali na mačkách. Tvrdý sneh a strmý spád zaručovali výborný zážitok.“ Prvé metre treba absolvovať 180o skokmi. Obdivujú veľkosť strediska a okolie, kde neskôr absolvujú parádnu lyžovačku. Denný lístok stojí 37 eur. „Ak dakedy navštívite Pyreneje v zime, určite navštívte Formigal, stojí to za to.“
Kúsok nad priepasťou
Naplnení energiou a chuťou „dať si do tela“ sa v piatok presúvajú cez Broto do Merín. Od Jacy je vzdialené asi 60 kilometrov. Od takmer vyľudnenej dedinky Merín pokračujú prašnou rozbitou cestou asi 6 km. Auto nechávajú vo výške 1800 m. Smerujú do doliny Ordesa, kde chcú prespať na chate Goriz (2160 m) a v sobotu, ak sa počasie nepopsuje, zlyžovať Monte Perdido (3340 m). Na chrbty nakladajú veľké batohy aj s lyžami. Čaká ich 40 minút stúpania v prachu a štrku. V okolí je vyschnutá tráva, ktorej oponujú snehové polia. Onedlho obúvajú lyže a po nekonečných snehových pláňach smerujeme k úpätiu doliny Ordesa, ktorej dominuje veľký kaňon. Nasleduje vyše hodinový traverz, pre istotu vyťahujú aj mačky. Pohľad na priepasť vzdialenú pár desiatok metrov v každom vzbudzuje rešpekt. Obávaný úsek prechádzajú v poriadku. Obúvajú lyže a onedlho sa vybaľujú na chate. Večer počúvajú rady od dvoch chatárov, ktorí deň predtým nastúpili na mesačný pracovný turnus. V noci sa ochladilo. Peťo, Maťo a Miloš zaspávajú s neistotou, v prípade zlého počasia sú pripravení na návrat. Ráno odchádzajú z Gorizu. Zima ako v ruskom filme je spestrená nepríjemným vetrom. Teplota dosiahla -10oC. Šľape sa im dobre. Vidno, že kondička im ešte slúži. Horšie sú niektoré zľadovatené úseky, kde si traverzy a otočky vyžadujú zvýšenú pozornosť. Miloš si vybral jeden miestny svah, kde na mačkách absolvuje peknú túru a užíva si teplých slnečných lúčov. Po dvoch hodinách majú Peter s Maťom za sebou 800 m prevýšenia a nad jazerom si tiež obúvajú mačky. Prechádzajú po hrebeni, ktorý poskytuje krásne pohľady, ale hlavne im dáva najavo, že s opatrnosťou netreba šetriť. Stále sú v tieni.
Strmhlav do žľabu
Vietor zachádza za nechty, prsty na rukách kričia o pomoc a oni premýšľajú, aké to je niekde o pár kilometrov vyššie. Hrebienok končí, ostáva 300 metrov opatrného stúpania na mačkách. Monte Perdido je populárny svojím záverom, kde nad jazerom čnie mohutný, strmý žľab. Okrem jeho šírky, strmosti a dĺžky je zaujímavý aj šikmosťou. Naklonený smerom do doliny, v určitých pasážach otvorený, vzbudzuje nepríjemný pocit a rešpekt. Naša trojica sa dostáva na vrchol po troch hodinách, čo podľa miestnych chatárov nie je najhoršie. Teplé slnečné lúče im rozmrazujú prsty. Nádherný výhľad spestruje aj pekná inverzia. Lúčia sa so slnkom a vrhajú sa do chladného a tvrdého žľabu. Prvé lyžiarske oblúky sú nádherné. „Som rád, že som si pred odchodom dal nabrúsiť hrany,“ dodal Peter. Obávaný úsek, kde sa žľab evidentne zužuje, zostrmuje a otvára do doliny zlyžovali bez problémov. Adrenalín opadol. Miloša, Petra a Maťa zaplavuje eufória. Ostatné úseky, žľaby a pláne si vychutnávajú v plnej kráse. Na chatu prichádzajú na pravé poludnie. Balia sa a odchádzajú. Kaňon nechávajú pre istotu na pokoji a obchádzajú ho po hrebeni. Opúšťajú Ordesu, spúšťajú sa krásnymi pláňami a posledný úsek prechádzajú na pešo. Nastupujú do auta a po 400 km sú o polnoci opäť v Bilbau. V meste trávia ešte týždeň. Motkajú sa po okolí, spoznávajú ho.
Akcia dopadla na výbornú. Peťo s Milošom vďačia za novú skúsenosť najmä Noemi s Maťom, ktorí sa o nich postarali. „Bratu, máš to u mňa!“, lúči sa Peter. Španielsko má v sebe mnoho krásnych možností, či už v lete na zárobok, alebo len tak - za športom.
Autor: PP, TB
