O oráčovi, orbe a pohľade dozadu

u (na rozdiel od kolegu, ktorý mi ju chcel interpretovať a skoro ho prešiel kamión - obrátil bicykel na ceste, ktorá patrí iba autám). Pokúsim sa vysvetliť prečo nie som „až taký nadšený“...
1.) Politik, ktorý sa dostal na slovenskú oráčinu a je to rovné pole, vidno ho zďaleka - i z roviny, i z vrchov, musí dobre vidieť aj do roviny, aj na vŕšky.
2.) Ak iba stojí na roli dedičnej, veľa toho nenaorie. Oráčov máme stále málo. Asi je to tým, že z dobre nasýtených a vyrastených sa časom stanú strašiaci. Neboja sa ich ani zajace, ani vrabce. Ba ani blchy. O tie sa starajú zdravotníci.
3.) Politik, ktorý sa pustí do orby, musí položiť ruky na pluh. Sebavedomý ho drží pevne, po chvíli iba jednou rukou. Pluh narazí na skalu, ruku mu vykrúti, spadne. Voly (kone, kravičky) ťahajú naprázdno. Oráč ešte zo zotrvačnosti kráča.
4.) Politik, ktorý orie, by mal mať pohoniča, čo nezavedie ťahúňov do krovia, na cudzie pole, na pole neorané, na prieloh, ktorého sa pluh nedotkol už dobrých desať rokov.
5.) Politik, ktorý orie, musí pozerať pred seba, veď má cieľ; mal by dôjsť na úvrate. Za nim sú už iné ciele.
6.) Politik, ktorý drží pluh a drží ho pevne, mal by sa po krátkom čase obzrieť za seba, či orie rovno, či nevyoral dačo zbytočné, niečo, čo treba z brázdy vyhodiť; či v jeho stope nekráčajú škodcovia dvoj aj štvornohí, vyzobkávači, zlodejíčkovia čakajúci na svoju príležitosť, čierne vrany, ktorým je každá korisť dobrá; či sa drží línie sľubov, ktoré dal, kým sa dostal na pole.
7.) Politik uprostred poľa nenecháva brázdu nedooranú, aj keď ju orie deň, dva, rok, roky. Môže sa mu stať, že do jeho opustenej brázdy vojde iný oráč, čo pole zopsuje a jeho, nespokojenca, už nikdy viac na pole nevpustia.
8.) Obzrieť sa treba častejšie - čím dlhšie si na poli, tým viac ráz sa obzri, mohol si narobiť viac škôd, viac chýb, ako by si si myslel, lebo stále si pozeral len na Cieľ. Sú takí Oráči - nikdy sa neobzrú; ak orú krivo či nijako, či zle, presvedčia seba, presvedčia ťahúňov, že iba ONI idú rovno, všetci ostatní - zle. „To INÍ oráčinu zaplnili svinstvom, tú krivoľakosť vyorali iní, nie ja.“ Jednou z našich národných vlastností je, že CUDZIU LOŽ POVAŽUJEME ZA PRAVDU a SVOJEJ PRAVDE NEVERÍME.
9.) Sú politickí oráči s krivou brázdou, pohľad majú skrútený bôčkom. O sebe, o svojich chybách nikdy nehovoria; zato vidia všetky chyby ostatných. Čím viac o chybách druhých hovoria, tým viac stúpencov (voličov) majú. Jednou (ďalšou)našou národnou vlastnosťou je, že o Biblii sme sa odmalička učili, Bibliu sme čítali, Bibliu nám citujú, no v nej sa píše, že v oku svojom brvno nevidíme, v cudzom aj smietku zbadáme.
10.) Sú oráči nevidiaci (hoci majú dobré oči). Kričia na voly, na kone, na kravičky čo ťahajú, aj keď už nevládzu, nadávajú nevyberaným spôsobom, ich slová sú ako hnoj, no nie je to hnoj dobrý, pre zem výživného. Oni len smrdia, neživia, sú hovorcami jednej z našich národných vlastností: myslíme vulgárne, ale usilujeme sa hovoriť slušne. Oni hovoria vulgárne aj myslia vulgárne. Preto ich považujú za čestných; preto ich volia a posielajú na pole, ktoré im nepatrí. Preto - na rozdiel od nás, obyčajných ťahúňov - sa títo „oráči“ majú stále DOBRE.
Fr. Mikloško bol jedným z mála poslancov NR SR, ktorí sa nezašpinili žiadnou skrytou či verejnou kauzou. Bol a ostal vtipným glosátorom, prinášajúcim humor, a cez humor hovoriaci pravdu, udržiaval si nadhľad. Vystúpil z brázdy, načal inú. Na tom istom poli, vo vedľajšej brázde kráčajú iní. Polčas rozpadu trval dlho. Kedysi. Teraz trvá krátko. Bolo by škoda, keby (Fr. M.) vypadol z brázdy (aj s tými z vedľajšej brázdy) a nikdy viac by ho nevpustili na slovenské pole.