Na Orave organicuje kurzy prvej pomoci, povinné pre každého adepta na vodičský preukaz, Územný spolok SČK Dolný Kubín. Ako sme sa dozvedeli od jeho riaditeľky Ľubice Dubnicayovej, kurzy realizujú buď podľa platného termínovníka, alebo po osobnej dohode s majiteľmi autoškôl.
„Systém spolupráce sme si s vedúcimi autoškôl dohodli na spoločnom stretnutí17. januára. Trinásť z 20 autoškôl pozvanie prijalo. Dohodli sme si spôsob komunikácie, vymenili telefonické kontakty. Pre žiadateľov o vodičské oprávnenie sme vypracovali stručné pokyny. Ak sa niektorá autoškola nemôže prispôsobiť termínovníku, dohodneme sa podľa toho, ako to bude vyhovovať žiadateľom o vodičský preukaz,” priblížila nám Ľ. Dubnicayová postup pri organizácii kurzov.
Podľa vyhlášky MZ SR je školenie prvej pomoci povinné v rozsahu ôsmich 45-minútových hodín. Daná je aj osnova a štruktúra školenia, ktoré má teoretickú a praktickú časť. Na záver školenie sa účastníci prihlasujú na skúšku. Tá pozostáva z testu s 20 otázkami, z nich musí uchádzač minimálne na 18 odpovedať správne. Účastníci kurzu absolvujú aj praktickú časť - kardioplumonálnu resuscitáciu, zastavenie krvácania, vyprosťovanie zranených, pomoc pri dusení sa cudzím telesom a iné.
„Vopred stanovený učebný plán sa skladá z teoretic-kých vedomostí a praktic-kých zručností. K prvej pomoci patria informácie o príčinách vzniku dopravných nehôd, bezpečnosť na cestách, neodkladná zdravotná starostlivosť, reťaz života, všeobecné zásady poskytovania prvej pomoci, udržiavanie základných životných funkcií, ošetrovanie zlomenín. Jednoducho, všetky praktické zručnosti potrebné pri záchrane zraneného, až po jeho odovzdanie záchranárom,” priblížila nám Ľ. Dubnicayová obsah kurzov.
K priemerne ôsmim tisíckam korún za vodičský kurz si musia uchádzači na Orave priplatiť ďalších 640 Sk. Taká je sadzba, ktorú si za 8-hodinový kurz stanovil SČK. Ako sme sa dozvedeli od Ľ. Dubnicayovej, z peňazí za kurzy sú platení lektori, nájomné za miestnosti, pomôcky a testy, potvrdenia pre účastníkov kurzu a ďalšie náklady. „Mnohé autoškoly z rôznych kútov Oravy s nami nadviazali veľmi dobrú spoluprácu. Dúfame, že aj tie ostatné sa ozvú, keď budú kurz potrebovať.”
Ako vnímajú túto novozavedenú povinnosť žiadateľov o VP zainteresovaní?
Ľubica Dubnicayová: „Je veľmi dôležité, aby človek vedel pri nehode pomôcť sám sebe, ale aj ostatným. Ja to vnímam ako samozrejmosť a myslím si, že ak majú ľudia možnosť, prípadne povinnosť naučiť sa základy prvej pomoci, mali by túto šancu využiť.”
Ján Vorčák, Autoškola SOU lesníckeho Tvrdošín: „Je dobré, že sa žiaci autoškoly naučia praktickú prvú pomoc. No myslím si, že ak sa zdokonaľovaniu a opakovaniu prvej pomoci nebudú venovať v praxi, po čase zabudnú, čo sa za tých osem hodín naučili. Ak budú musieť zasiahnuť po piatich rokoch od absolvovania kurzu, pravdepodobne si na veľa vecí nespomenú. Okrem toho mám pocit, že za taký krátky čas sa nestihnú naučiť všetko, čo by potrebovali. Môžu sa totiž stretnúť s akýmkoľvek prípadom, a nie vždy budú vedieť správne zareagovať. Dlhé roky pôsobím v Horskej záchrannej službe, v ktorej máme každý rok preškoľovania. Preto viem, o čom hovorím. Povinné kurzy vnímam ako pozitívum, no myslím, že by to malo byť domyslené trochu inak.”
František Prisenžňák, AŠ A, B, C, Rabča: „Kurz PP je potrebný, pretože je vyššia pravdepodobnosť, že vodič auta sa stretne so situáciami, vyžadujúcimi si ovládanie PP. Podľa môjho názoru by sa však s výučbou PP malo začať už v detskom veku.”
Oľga Prisenžňáková, AŠ Oľga Prisenžňáková, Rabča: „Učiť prvú pomoc až v autoškole je neskoro, človeku by sa mali jej základy vštepovať už odmalička a v autoškole by sa mala PP len zopakovať. Majiteľ autoškoly nemá s PP nič spoločné, nemusí ho zaujímať, kde klient absolvoval kurz. Klient mu však musí predložiť doklad o absolvovaní kurzu PP, inak autoškola nevydá budúcemu vodičovi osvedčenie o absolvovaní kurzu. Podľa mňa kurz PP len zvyšuje žiakom náklady na vodičský kurz.”