Článok pokračuje pod video reklamou
Všetkým jasne odkázal, že dokáže akceptovať silnejšiu – mužskú konkurenciu. Pod vedením trénera a aktuálne najlepšieho slovenského skialpinistu – Petra Svätojánskeho - absolvoval počas leta náročnú prípravu, ktorá sa v konečnom dôsledku podpísala na výraznom zvýšení jeho výkonnosti. Oravský skialpinizmus sa pravdepodobne znova začne zapisovať hrubými písmenami do histórie. Juraj Laštík cestuje na skialpinistické majstrovstvá sveta mužov v kategórii do 23 rokov, ktoré sa uskutočnia vo švajčiarskom stredisku Portes du Soleil. Berie si so sebou odhodlanie zaútočiť na najlepšie priečky... Formu naznačil predovšetkým na nedávnom stredoeurópskom pohári v Zakopanom, ktorý sa stal jasnou záležitosťou Slovákov.
Deň pred odchodom na šampionát sme Jurajovi položili zopár otázok.
S nomináciou na svetový šampionát ste tak trochu počítali. Absolvovali ste výbornú prípravu. No neočakával až taký veľký prielom - sa zaradenie medzi troch najlepších Slovákov. Ako to vnímate?
- Určite som nečakal, že sa nominujem na majstrovstvá sveta. Letná príprava v Tatrách mi rozhodne niečo dala. Nemyslel som si, že v priebehu roka dosiahnem také výrazné úspechy. Či už to bola druhá priečka v slovenskom pohári na Kráľovej Holi, alebo tretie miesto na stredoeurópskom pohári v Zakopanom. Zabral som aj v rakúskom Salbachu, kde som skončil osemnásty.
Pokračovanie na 34 . strane
Dokončenie z 33 . strany
O vašom treťom mieste na stredoeurópskom pohári v Poľsku rozhodli menšie skúsenosti a technická zručnosť. Práve kvôli tomuto vás zdolal Milan Madaj. Akým spôsobom sa tieto technické nedostatky snažíte odstraňovať?
- V prvom rade ide najmä o sťahovanie „tuleních“ pásov z lyží a prípravu na zlyžovanie daného úseku. Trénujem rôzne. Buď doma na koberci, alebo vyšliapem na Kubínsku hoľu, kde automaticky dávam pásy dolu.
Peter Svätojánsky je bývalý triatlonista. Nejaký čas spolupracoval s odborníkmi na Štrbskom Plese. Jeho skúsenosti sa vám určite zídu. Viete, ako ste na tom po fyzickej stránke? majstrovstvami sveta? Hovorme o konkrétnych číslach.
- Pred dvomi mesiacmi sme boli vo Vojenskom výcvikovom tábore Lešť. Zatiaľ tieto čísla nemám, ale v najbližšom období príde na samotné diagnostikovanie všetkých parametrov.
Znamená to, že, napríklad, nechodíte na pravidelný odber krvi?
- V tejto situácii nie. Nemáme na to totiž adekvátne možnosti.
Ste amatérsky športovec, ktorý neustále napreduje. To môže priamo ovplyvniť vaše civilné zamestnanie. Stále sa vám darí bez väčších problémov zladiť prácu a tréning?
- Snažím sa pracovať, aby som mal čo najväčší čas na regeneráciu. Vstávam o 06.00 h. Za polhodinu som na Kubínskej holi. Tréning trvá asi dve hodiny. O desiatej som už v práci až do 17.00 h. Času veľa nemám. Snažím sa sem tam zájsť do sauny, prípadne na inú regeneráciu, ale mám to všetko dosť „nahustené”.
Nepremýšľali ste nad prácou, ktorá by vám umožnila viac trénovať?
- Priznám sa, hľadal som. No nič som nenašiel. Nebyť mojich zamestnávateľov – bratov Jozefa a Mariána, len ťažko by som mal podmienky, ktoré mám teraz. Oproti iným vrcholovým športovcom to však stále nie je bohviečo.
Pustili by ste sa do profesionálneho športu za podmienok, ktoré panujú na Slovensku? Skialpinizmus totiž nie je futbal, ani hokej.
Myšlienka, že by sa so mňa mohol stať profesionálny športovec, ma veľmi láka. Chcel by som ísť do toho aj na napriek tomu, že budem zarábať menej. Otázne však je, ako dlho by som vydržal. Ak by bola možnosť stať sa profesionálom, neváham.
