Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Ondrej Štyrák: Možno ma nebo prekvapí...

Pesničkár Ondrej Štyrák (1957) sa ešte za socializmu, v roku 1983, podieľal na neautorizovanej slovenskej verzii známej rockovej opery Jesus Christ Superstar. Počas novembra 1989 zas na oravských revolučných tribúnach spieval pieseň Sľúbili sme si lásku.


Dnes Ondrej Štyrák z času na čas vystupuje na folkových a gospelových festivaloch a koncertoch. Píše aj básne, niekoľko desiatok z nich mu publikovali v niektorých periodikách a rádiách. Tento skromný a nevystatovačný človek je rodákom zo Zázrivej, no žije a pracuje v Dolnom Kubíne, kde je zamestnaný ako informatik. Absolvoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Je ženatý, otec štyroch detí.

Odkedy sa venujete hudbe?
- Od detstva. Ak je začiatkom prvá kapela, tak od roku1975. Autorsky od roku 1978, keď som prvýkrát prispel dvomi piesňami do rytmickej mariánskej omše - ak nerátam akési prvotné textárske úlety, keď som sa v kapele občas pokúšal nahradiť si anglické texty vlastnými, slovenskými. Popri kapele som sa neskôr venoval i chrámovému zboru. Po založení rodiny som tieto aktivity pustil bokom, viac sa venujem tvorbe, vystupujem len sporadicky, v akejsi núdzovej, sólovo-folkovej polohe. Nie som dobrý inštrumentalista a už vôbec nie spevák.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako bolo za socializmu vôbec možné robiť slovenskú verziu rockovej opery Jesus Christ Superstar?
- Iniciátorom myšlienky i motorom jej realizácie bol kňaz Marcel Šiškovič, ktorý libreto tejto opery prebásnil do slovenčiny a počas pôsobenia v Tvrdošíne ju nacvičil so svojimi farníkmi. Neskôr dal dohromady muzikantov a zbory, s ktorými počas kňazskej praxe pracoval, a vytvoril podmienky pre nácviky a nahrávanie. Nahrávalo sa v garáži rodinného domu v Ružomberku, ktorú sme na tento účel patrične akusticky upravili. Vybrali sme si dva týždne dovolenky a za ten čas sme to museli stihnúť. Boli sme napospol amatéri, preto si to vyžadovalo kopu práce, išlo sa metódou pokusov a omylov. Prvú zvukovo prijateľnú nahrávku sme docielili asi po troch dňoch príprav a skúšania. Technické vybavenie – čo kto zohnal. Začínala sa už síce éra syntetizátorov, kvalitné klávesy sa nám však zohnať nepodarilo, museli sme pracovať s tým, čo bolo k dispozícii. Ťahali sme takmer nonstop, cez deň sa točili spevy a doťahovali party, v noci sa točili nástroje. Ja som tam hral jednu z gitár, spieval Judáša a v jednej skladbe som nahral basgitaru. Tie dva týždne som skoro nespal a z tejto dovolenky som sa zotavoval zopár mesiacov. Operu sme celú aj tak nezvládli, ostala bez záverečných pasáží.

Skryť Vypnúť reklamu

Tvoríte piesne, ale píšete aj básne. K čomu ste sa dostali skôr – k hudbe, alebo k poézii?
- K hudbe. Najskôr k pôvodnej folklórnej, potom to bol všadeprítomný pop, neskôr, cez platne a magnetofónové nahrávky k menej dostupnej rockovej a na strednej škole k trampskej, ktorú sme si v internáte brnkali na gitarách. Odtiaľ bol už len krôčik k prvej kapele. Do tvorby prvých vlastných piesní som sa pustil až na pôde gospelu, či sakrálnej hudby na podnet už spomínaného Marcela Šiškoviča, zázrivského kaplána. Prvé piesne boli súčasťou mariánskej omše, ktorú otextoval on. Neskôr, po jeho odchode zo Zázrivej, som napísal vianočnú omšu s vlastnými textami. Hoci sa tieto piesne v niektorých chrámoch hrávajú dodnes, textársky ich vnímam ako rané, školácke pokusy, poriadnejšie texty potrebovali ešte niekoľko rokov dozrievať. Pokračovalo to rôznymi príležitostne písanými piesňami, takými pocitovkami. Už s trochou textárskej zručnosti som sa pustil do druhej mariánskej omše, neskôr do sobášnej, ktorú som písal v rozmedzí asi 10-tich rokov. I jej úvodnú pieseň som však ešte po rokoch pretextoval. Sakrálna hudba je špecifická, treba sa vnoriť do danej témy, tá ostatná sa rodí možno ľahšie, tematicky voľnejšie.
K poézii ma to začalo provokovať až na vojenčine, okolo roku 1983. Neskôr, po nástupe do šedej reality praxe, som si k nej odskakoval čoraz častejšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas Nežnej revolúcie ste sa so svojimi piesňami dostali aj na tribúnu. Na Orave ste robili to, čo Ivan Hoffmann v celoslovenskom meradle. Spievali ste i jeho pieseň Sľúbili sme si lásku, ktorá sa stala symbolom revolúcie. Vystúpili ste na tribúnu sám, alebo vás tam niekto „vytiahol“?
- Ani ma nikto veľmi neťahal. Mal som pocit, že za danej situácie je politika prioritou a že nie je dostatok politicky stabilných a zrelých ľudí – teda na strane opozície voči dovtedy jedinej vládnej politike. Už za totality som z akéhosi vnútorného protestu napísal zopár politicky podfarbených protestsongov, ktoré som však prezentoval len v minimálnom okruhu poslucháčov. V revolučnom období som napísal zopár plamennejších, politických piesní – niektoré z nich zazneli aj z tribún. Z politických aktivít som neskôr vycúval. Jednak preto, že som sa necítil byť politikom, a tiež preto, že rôznych, v úvodzovkách ochotných a aktívnych politikov – aj na strane opozície – požehnane pribúdalo a už mi tam bolo akosi tesno.

Mimochodom, v novembri ´89 sme si sľúbili lásku, ale bolo to naozaj tak? Čo sa vám na tom, čo prišlo, nepáčilo?
- Nebol som veľmi prekvapený vývojom, čo však neznamená, že som bol spokojný. Som síce ešte i dnes chorobným optimistom, no realitu pripravenosti, či skôr nepripravenosti našej spoločnosti na revolúciu som si uvedomoval od začiatku. Od prvého neúspešného pokusu o revolúciu v roku 1968 prešla veľmi krátka doba, generácia profitujúca na normalizácii bola ešte príliš zahniezdená a verejná mienka vlažná či spiaca. Vnímal som to ako darovanú revolúciu, za ktorú som bol síce nebu vďačný, no cítil som v kostiach, že si ju budeme musieť ešte, takpovediac, odpracovať, že na demokraciu musíme dozrievať dodatočne, aj za cenu strát. Žiaľ, jedna dávka liečby nestačila, sú potrebné ďalšie.

A čo sa vám nepáči dnes?
- To, čo aj na začiatku. Že sa pravicoví politici nevedia povzniesť nad tiene a mátohy minulosti a robiť reálnu cieľavedomú a čistú pravú politiku. Že nedokázali dosť jasne a artikulovane, mediálne i právne tieto tiene a mátohy pomenovať a odmietnuť. Že nedokážu formulovať jasnú víziu zdravej politiky. Že hriešne zanedbávali – a dosiaľ zanedbávajú – úlohu i miesto národnej a sociálnych otázok v spoločnosti a podhadzujú červenú a národnú kartu ulici. Že sa dokážu nechať vťahovať do blata korupcie, tolerovať ju, či ju sami produkovať. Že starí zasedení politici napriek ich politickému neúspechu hatia mladým nezaťaženým a profesijne zdatným politikom ich politický postup.

Dá sa dnes ešte vyhovárať na komunizmus a komunistov, alebo si už môžeme za to, ako žijeme, sami?
- Aj, aj. Z toho pohľadu, ktorý som spomenul, sa dá dnešný stav vo všeobecnosti pokladať za ovocie totality a politickej nezrelosti spoločnosti. Z pohľadu konkrétnych politikov, ich konkrétnych politických možností, činov a chýb to neobstojí už dávno. Aj my voliči sa liečime pridlho. Počas izraelskej biblickej cesty do zasľúbenej zeme musela jedna generácia vymrieť – možno je to príliš reálny obraz ľudskej spoločnosti dodnes.

Ale vráťme sa k poézii a pesničkám. Ktorých pesničkárov, našich i zahraničných, obdivujete? Máte aj nejaký vzor?
- Ja sa ani veľmi pesničkárom necítim, hoci sa tej nálepky už asi ťažko zbavím. Pesničkárstvo, folkárina je pre mňa len východiskom z núdze, pretože kapelu nemám, k profesionálnej dráhe hudobníka som sa nedopracoval a nedá mi zavesiť to na klinec nadobro. Vzorov som mal veľa, všetky ich sotva vymenujem a určite na mnohých zabudnem. Z muziky ma najviac priťahuje džez, ale malo to svoj vývoj. V zásade neodmietam žiadny žáner, cením si hlavne kvalitu. Mojím veľkým hudobným vzorom boli kedysi Beatles, Deep Purple, Sweet, Pink Floyd, Jethroo Tull, Yes, neskôr Sting, dynastia okolo Genesis a ďalší, z folku Bob Dylan, Simon & Garfunkel, Joan Baez, Joni Mitchell... Z domácej česko-slovenskej scény Prúdy, Colegium Musicum, Fermáta, Olympic, Novák, Schellinger, Progress 2, všetky Hladíkove Efekty, Modus a následníci, Elán a Patejdl a v neposlednom rade Peter Lipa, Dežo Ursíny a Jaro Filip so všemožnými jeho spoluprácami atď. Z folku a pesničkárov Merta, Hutka, Nohavica, Plíhal, Dobeš, Mišík, Marsyas, Ebenovci, u nás Dušan Valúch, zabudnutý Števo Škorec, či Lojzo Berec, Zuzka Homolová, Soňa Horňáková a ďalší. Nedávno som stretol Jana Majerčíka, veľmi zaujímavého, originálneho slovenského folkáča.

Nechýba vám na Orave nejaká kompetentná organizácia, občianske združenie, ktoré by sa viac staralo nielen o zachovanie kultúrneho a historického dedičstva tohto kraja, ale i o lepšiu prezentáciu pozoruhodných súčasných tvorivých počinov?
- Z toho, čo som už povedal, možno vyplýva, že chýba, hoci v tomto kontexte to môže vyznieť zaujato a sebecky. Viem však o mnohých prípadoch takýchto počinov, vrátane piesní spomínaného Jana Majerčíka a iks ďalších, o ktorých sa nevie a ktorým by to pomohlo. Príliš sa tým nezaoberám, lebo si neviem dosť dobre fungovanie čohosi podobného predstaviť a roboty mám dosť. Ale možno ma nebo prekvapí, motyka vystrelí a...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  2. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. Úprava osobného motorového vozidla
  6. Important information for Brazilians living in Slovakia
  7. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  8. Vitajte v postapokalyptickom svete
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 22 646
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 166
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 967
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 633
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 858
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 879
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 572
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 479
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 260
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 247
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.

Vo Vyšnom Kubíne začali ďalšiu etapu výstavby kanalizácie

Rozkopanú cestu využila aj Oravská vodárenská spoločnosť, ktorá mení staré vodovodné potrubia za nové.

Výstavba kanalizácie vo Vyšnom Kubíne.

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Príchod armády do Veličnej.

Už desaťročie si držia pozíciu najlepších

Slovenské vzpieranie spoznalo majstrov.

Dolnokubínski vzpierači vyhrali titul v extralige družstiev 10-krát za sebou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?