Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Ondrej Štyrák: Možno ma nebo prekvapí...

Pesničkár Ondrej Štyrák (1957) sa ešte za socializmu, v roku 1983, podieľal na neautorizovanej slovenskej verzii známej rockovej opery Jesus Christ Superstar. Počas novembra 1989 zas na oravských revolučných tribúnach spieval pieseň Sľúbili sme si lásku.


Dnes Ondrej Štyrák z času na čas vystupuje na folkových a gospelových festivaloch a koncertoch. Píše aj básne, niekoľko desiatok z nich mu publikovali v niektorých periodikách a rádiách. Tento skromný a nevystatovačný človek je rodákom zo Zázrivej, no žije a pracuje v Dolnom Kubíne, kde je zamestnaný ako informatik. Absolvoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Je ženatý, otec štyroch detí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odkedy sa venujete hudbe?
- Od detstva. Ak je začiatkom prvá kapela, tak od roku1975. Autorsky od roku 1978, keď som prvýkrát prispel dvomi piesňami do rytmickej mariánskej omše - ak nerátam akési prvotné textárske úlety, keď som sa v kapele občas pokúšal nahradiť si anglické texty vlastnými, slovenskými. Popri kapele som sa neskôr venoval i chrámovému zboru. Po založení rodiny som tieto aktivity pustil bokom, viac sa venujem tvorbe, vystupujem len sporadicky, v akejsi núdzovej, sólovo-folkovej polohe. Nie som dobrý inštrumentalista a už vôbec nie spevák.

SkryťVypnúť reklamu

Ako bolo za socializmu vôbec možné robiť slovenskú verziu rockovej opery Jesus Christ Superstar?
- Iniciátorom myšlienky i motorom jej realizácie bol kňaz Marcel Šiškovič, ktorý libreto tejto opery prebásnil do slovenčiny a počas pôsobenia v Tvrdošíne ju nacvičil so svojimi farníkmi. Neskôr dal dohromady muzikantov a zbory, s ktorými počas kňazskej praxe pracoval, a vytvoril podmienky pre nácviky a nahrávanie. Nahrávalo sa v garáži rodinného domu v Ružomberku, ktorú sme na tento účel patrične akusticky upravili. Vybrali sme si dva týždne dovolenky a za ten čas sme to museli stihnúť. Boli sme napospol amatéri, preto si to vyžadovalo kopu práce, išlo sa metódou pokusov a omylov. Prvú zvukovo prijateľnú nahrávku sme docielili asi po troch dňoch príprav a skúšania. Technické vybavenie – čo kto zohnal. Začínala sa už síce éra syntetizátorov, kvalitné klávesy sa nám však zohnať nepodarilo, museli sme pracovať s tým, čo bolo k dispozícii. Ťahali sme takmer nonstop, cez deň sa točili spevy a doťahovali party, v noci sa točili nástroje. Ja som tam hral jednu z gitár, spieval Judáša a v jednej skladbe som nahral basgitaru. Tie dva týždne som skoro nespal a z tejto dovolenky som sa zotavoval zopár mesiacov. Operu sme celú aj tak nezvládli, ostala bez záverečných pasáží.

SkryťVypnúť reklamu

Tvoríte piesne, ale píšete aj básne. K čomu ste sa dostali skôr – k hudbe, alebo k poézii?
- K hudbe. Najskôr k pôvodnej folklórnej, potom to bol všadeprítomný pop, neskôr, cez platne a magnetofónové nahrávky k menej dostupnej rockovej a na strednej škole k trampskej, ktorú sme si v internáte brnkali na gitarách. Odtiaľ bol už len krôčik k prvej kapele. Do tvorby prvých vlastných piesní som sa pustil až na pôde gospelu, či sakrálnej hudby na podnet už spomínaného Marcela Šiškoviča, zázrivského kaplána. Prvé piesne boli súčasťou mariánskej omše, ktorú otextoval on. Neskôr, po jeho odchode zo Zázrivej, som napísal vianočnú omšu s vlastnými textami. Hoci sa tieto piesne v niektorých chrámoch hrávajú dodnes, textársky ich vnímam ako rané, školácke pokusy, poriadnejšie texty potrebovali ešte niekoľko rokov dozrievať. Pokračovalo to rôznymi príležitostne písanými piesňami, takými pocitovkami. Už s trochou textárskej zručnosti som sa pustil do druhej mariánskej omše, neskôr do sobášnej, ktorú som písal v rozmedzí asi 10-tich rokov. I jej úvodnú pieseň som však ešte po rokoch pretextoval. Sakrálna hudba je špecifická, treba sa vnoriť do danej témy, tá ostatná sa rodí možno ľahšie, tematicky voľnejšie.
K poézii ma to začalo provokovať až na vojenčine, okolo roku 1983. Neskôr, po nástupe do šedej reality praxe, som si k nej odskakoval čoraz častejšie.

SkryťVypnúť reklamu

Počas Nežnej revolúcie ste sa so svojimi piesňami dostali aj na tribúnu. Na Orave ste robili to, čo Ivan Hoffmann v celoslovenskom meradle. Spievali ste i jeho pieseň Sľúbili sme si lásku, ktorá sa stala symbolom revolúcie. Vystúpili ste na tribúnu sám, alebo vás tam niekto „vytiahol“?
- Ani ma nikto veľmi neťahal. Mal som pocit, že za danej situácie je politika prioritou a že nie je dostatok politicky stabilných a zrelých ľudí – teda na strane opozície voči dovtedy jedinej vládnej politike. Už za totality som z akéhosi vnútorného protestu napísal zopár politicky podfarbených protestsongov, ktoré som však prezentoval len v minimálnom okruhu poslucháčov. V revolučnom období som napísal zopár plamennejších, politických piesní – niektoré z nich zazneli aj z tribún. Z politických aktivít som neskôr vycúval. Jednak preto, že som sa necítil byť politikom, a tiež preto, že rôznych, v úvodzovkách ochotných a aktívnych politikov – aj na strane opozície – požehnane pribúdalo a už mi tam bolo akosi tesno.

Mimochodom, v novembri ´89 sme si sľúbili lásku, ale bolo to naozaj tak? Čo sa vám na tom, čo prišlo, nepáčilo?
- Nebol som veľmi prekvapený vývojom, čo však neznamená, že som bol spokojný. Som síce ešte i dnes chorobným optimistom, no realitu pripravenosti, či skôr nepripravenosti našej spoločnosti na revolúciu som si uvedomoval od začiatku. Od prvého neúspešného pokusu o revolúciu v roku 1968 prešla veľmi krátka doba, generácia profitujúca na normalizácii bola ešte príliš zahniezdená a verejná mienka vlažná či spiaca. Vnímal som to ako darovanú revolúciu, za ktorú som bol síce nebu vďačný, no cítil som v kostiach, že si ju budeme musieť ešte, takpovediac, odpracovať, že na demokraciu musíme dozrievať dodatočne, aj za cenu strát. Žiaľ, jedna dávka liečby nestačila, sú potrebné ďalšie.

A čo sa vám nepáči dnes?
- To, čo aj na začiatku. Že sa pravicoví politici nevedia povzniesť nad tiene a mátohy minulosti a robiť reálnu cieľavedomú a čistú pravú politiku. Že nedokázali dosť jasne a artikulovane, mediálne i právne tieto tiene a mátohy pomenovať a odmietnuť. Že nedokážu formulovať jasnú víziu zdravej politiky. Že hriešne zanedbávali – a dosiaľ zanedbávajú – úlohu i miesto národnej a sociálnych otázok v spoločnosti a podhadzujú červenú a národnú kartu ulici. Že sa dokážu nechať vťahovať do blata korupcie, tolerovať ju, či ju sami produkovať. Že starí zasedení politici napriek ich politickému neúspechu hatia mladým nezaťaženým a profesijne zdatným politikom ich politický postup.

Dá sa dnes ešte vyhovárať na komunizmus a komunistov, alebo si už môžeme za to, ako žijeme, sami?
- Aj, aj. Z toho pohľadu, ktorý som spomenul, sa dá dnešný stav vo všeobecnosti pokladať za ovocie totality a politickej nezrelosti spoločnosti. Z pohľadu konkrétnych politikov, ich konkrétnych politických možností, činov a chýb to neobstojí už dávno. Aj my voliči sa liečime pridlho. Počas izraelskej biblickej cesty do zasľúbenej zeme musela jedna generácia vymrieť – možno je to príliš reálny obraz ľudskej spoločnosti dodnes.

Ale vráťme sa k poézii a pesničkám. Ktorých pesničkárov, našich i zahraničných, obdivujete? Máte aj nejaký vzor?
- Ja sa ani veľmi pesničkárom necítim, hoci sa tej nálepky už asi ťažko zbavím. Pesničkárstvo, folkárina je pre mňa len východiskom z núdze, pretože kapelu nemám, k profesionálnej dráhe hudobníka som sa nedopracoval a nedá mi zavesiť to na klinec nadobro. Vzorov som mal veľa, všetky ich sotva vymenujem a určite na mnohých zabudnem. Z muziky ma najviac priťahuje džez, ale malo to svoj vývoj. V zásade neodmietam žiadny žáner, cením si hlavne kvalitu. Mojím veľkým hudobným vzorom boli kedysi Beatles, Deep Purple, Sweet, Pink Floyd, Jethroo Tull, Yes, neskôr Sting, dynastia okolo Genesis a ďalší, z folku Bob Dylan, Simon & Garfunkel, Joan Baez, Joni Mitchell... Z domácej česko-slovenskej scény Prúdy, Colegium Musicum, Fermáta, Olympic, Novák, Schellinger, Progress 2, všetky Hladíkove Efekty, Modus a následníci, Elán a Patejdl a v neposlednom rade Peter Lipa, Dežo Ursíny a Jaro Filip so všemožnými jeho spoluprácami atď. Z folku a pesničkárov Merta, Hutka, Nohavica, Plíhal, Dobeš, Mišík, Marsyas, Ebenovci, u nás Dušan Valúch, zabudnutý Števo Škorec, či Lojzo Berec, Zuzka Homolová, Soňa Horňáková a ďalší. Nedávno som stretol Jana Majerčíka, veľmi zaujímavého, originálneho slovenského folkáča.

Nechýba vám na Orave nejaká kompetentná organizácia, občianske združenie, ktoré by sa viac staralo nielen o zachovanie kultúrneho a historického dedičstva tohto kraja, ale i o lepšiu prezentáciu pozoruhodných súčasných tvorivých počinov?
- Z toho, čo som už povedal, možno vyplýva, že chýba, hoci v tomto kontexte to môže vyznieť zaujato a sebecky. Viem však o mnohých prípadoch takýchto počinov, vrátane piesní spomínaného Jana Majerčíka a iks ďalších, o ktorých sa nevie a ktorým by to pomohlo. Príliš sa tým nezaoberám, lebo si neviem dosť dobre fungovanie čohosi podobného predstaviť a roboty mám dosť. Ale možno ma nebo prekvapí, motyka vystrelí a...

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 003
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 710
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 914
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 921
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 768
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 167
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 055

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  2. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  3. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  4. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  5. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  6. Adam Austera: Stáva sa Paramount konkurentom Netflixu?
  7. Zuzana Ferencová : Podunajská škola a jej nazeranie na krajinu
  8. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 373
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 755
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 948
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 671
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 275
  6. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 143
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 067
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 497
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jeden zo siedmych traktorov, ktoré odhŕňajú cesty v Mútnom.

Správa ciest odporúča vodičom, aby jazdili iba v nevyhnutných prípadoch.


14 h
Pri snowkitingu využívajú ľudia silu ťažného draka na kĺzanie po snehu alebo ľade.

Snowkiting je určený pre všetky vekové kategórie.


15 h
Alžbeta Bajáková s manželom Petrom.

O dieťa prišla Alžbeta Bajáková v 34. týždni tehotenstva.


21 h
Účastníci si na konci pochutnali na domácej kapustnici.

Akciu prišli podporiť štyri stovky milovníkov zimnej turistiky.


Renáta Grobarčíková 23 h

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ako sa nerobí štátny prevrat.
  2. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete
  3. Matej Nagy: Dúbravský mesačník 3
  4. Jozef Stasík: Ovplyvnia medvede budúce voľby?
  5. Peter Maroncik: Neskracujte si cestu po rozblatenom trávniku!
  6. Adam Austera: Stáva sa Paramount konkurentom Netflixu?
  7. Zuzana Ferencová : Podunajská škola a jej nazeranie na krajinu
  8. Ivan Mlynár: Transformácia spoločnosti, akú nepredpokladal a nechcel ani volič Smeru
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 373
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 755
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 948
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 671
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 275
  6. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 143
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 067
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 497
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu