Strategicky dôležitá otázka zásobovania vodou medzi ľuďmi rezonuje v rôznych podobách. Okrem nízkej pripojiteľnosti domácností na verejné vodovody chýba hlavne kanalizácia. Obce na Orave riešili tento problém výstavbou jednotlivých úsekov - podľa vlastných finančných možností. Hornooravské obce spolupracovali so Sevoeroslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., Žilina na získaní finančných prostriedkov z fondov EÚ. Boli úspešné a po rozdelení SVS prebrala investičný projekt Oravská vodárenská spoločnosť, a. s., Dolný Kubín. Aj v tomto prípade však treba striktne dodržať podmienky čerpania financií. Jednou z nich je nielen pripojenie domácností na verejnú kanalizáciu, ale aj platenie vodného a stočného. Práve v tom majú mnohí Oravci „medzery“. Veď to, čo sa na prvý pohľad zdá ako hlboké siahnutie do peňaženky, býva nezriedka len neodborný názor suseda či známeho.
„Úlohou vodárenskej spoločnosti je nielen zabezpe-čenie dostatku pitnej vody, ale aj ochrana životného prostredia formou zvyšovania úrovne odvádzania a čistenia odpadových vôd. Zo 133,5 tisíc obyvateľov Oravy je na verejnú kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd napojených sotva 54 tisíc obyvateľov, čo je 40,7 %,“ povedal nám výrobno-technický riaditeľ Oravskej vodárenskej spoločnosti Jozef Revaj. „Ďalších 59,3 % využíva na odvedenie odpadových vôd žumpy alebo vlastné čistiarne. Práve preto kladie Oravská vodárenská spoločnosť veľký dôraz na realizáciu oboch etáp projektu Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu.“
Neznalosť zákona neospravedlňuje. A tak na každom rohu číhajú pokuty. Zákon stanovuje povinnosť vlastníka nehnuteľnosti napojiť odpadovú vodu na existujúcu verejnú kanalizáciu. Tam, kde nie je, môžu byť použité iné spôsoby, ktoré však opäť musia spĺňať zákonom stanovené normy. V praxi sú to jestvujúce alebo nové celoplastové žumpy či domové čistiarne. Ak však kvalitu a kapacitu čistiarne podceníme, už jedna vypustená vaňa nám môže narobiť problémy. Podobne je to i s podceňovaním priesaku v starých žumpách či trativodmi.
Jozef Revaj upozorňuje na sankcie pri nedovolenom zneškodňovaní odpadových a dažďových vôd a s tým spojeným znečisťovaním životného prostredia. Ako príklad nám uviedol modelovú situáciu porovnania nákladov v rodinnom dome so štvorčlennou rodinou a predpokladanou špecifickou spotrebou vody 71,2 l/osoba/deň.
„Ak zoberiete do úvahy parametre ako spotreba vody na 4 osoby, investičné náklady, kanalizačnú prípojku, spotrebu energie, produkciu a likvidáciu kalu, náklady - vrátane investičných - za prvý, počiatočný rok prevádzky budú: verejná kanalizácia 10 155 Sk, kvalitnejšia domová čistiareň 72 430 Sk (menej kvalitná 53 778 Sk), plastová žumpa 85 150 Sk (jestvujúca žumpa pri pravidelnom legálnom čistení 22 885 Sk). Predpokladaný náklad za 10 rokov: verejná kanalizácia 38 550 Sk, kvalitnejšia domová čistiareň 94 300 Sk (menej kvalitná 69 780 Sk), plastová žumpa 291 115 Sk (jestvujúca 228 850 Sk),“ vyratúva Jozef Ravaj.
V obciach alebo ich častiach bez kanalizácie sú momentálne najvyužívanejšie jestvujúce staré žumpy. A pri tých je finančná náročnosť naozaj najvyššia. Vzhľadom na kapacitu fekálneho vozu treba pri štvorčlennej rodine rátať s približne 5 odvozmi (10 m3 ročne). Vývoz jednej žumpy do vzdialenosti 20 km stojí 4 577 Sk. Likvidácia obsahu žúmp sa môže legálne vykonávať len na ČOV v Námestove, Nižnej a v Dolnom Kubíne. Preto je vybudovanie verejnej kanalizácie nielen finančne najvýhodnejšie, ale majiteľom nehnuteľností zároveň uľahčí život pri riešení množstva problémov pri likvidácii odpadových vôd. Argumentácia o výhodnosti kanalizácie však naráža na odpor hlavne pri fakturácii vodného a stočného. Tu naozaj môže dôjsť k reálnej situácii, že ak sú dažďové zvody vyvedené do verejnej kanalizácie, môže byť stočné vyššie ako vodné. Aj tento problém sa však dá riešiť vybudovaním vsakovacej nádrže a dažďovú vodu používať napríklad na polievanie záhrady. Mnohí tento problém podceňujú, no tak, ako vám kontrolujú stav vodomeru, môžu si pracovníci OVS skontrolovať i likvidáciu odpadových vôd. Hlavne tam, kde majú domácnosti možnosť napojiť sa na kanalizáciu. Kontrola likvidácie obsahu žúmp je v kompetencii orgánov životného prostredia.
Autor: af