„Bola to obyčajná náhoda,“ prezrádza Zdenka Rusnáková, ako sa k tomuto umeniu dostala.
„Raz, bola to myslím nedeľa, sme sa vybrali na prechádzku. Všimli sme si, že je otvorený kultúrny dom, tak sme nazreli dnu. Práve tam bola výstava papierových kvetov. Ani sme o nej nevedeli, hoci bývame neďaleko,“ dodáva Angelika Rusnáková, Zdenkina mama.
Ako sme zistili od vedúceho kultúry a folklórnych skupín v Or. Polhore Ivana Matisa, obec vtedy nadviazala partnerskú spoluprácu so susedným Poľskom. Celý projekt niesol názov Jantárovou cestou k susedom. Jednou jeho časťou bol práve návrat k zabudnutej tradícii, ktorá z Oravskej Polhory dávno vymizla. Znovu ju našli blízko za hranicami, v Jeleśni. Odtiaľ prichádzali dve lektorky, ktoré viedli kurzy výroby „bibuliek,“ ako sa v Poľsku hovorí papierovým kvetom.
Zdenka na kurzy síce nechodila, ale kvety na výstave ju uchvátili až tak, že sa sama pokúšala vytvoriť čosi podobné.
Potrebovala hlavne papier, priesvitnú lepiacu pásku a iné drobnosti. Na výrobu kvetov treba špeciálny papier. „Musí to byť taliansky krepový papier. Je tvrdší než obyčajný a oveľa plastickejší,“ dodáva a v rukách sa jej práve rodí „čerstvá“ modrá margarétka. Kým sa jej konečne podarila pekná kytička, minula „kilometre“ prúžkov, nastrihaných z tohto nie práve najlacnejšieho papiera. Zdenku to neučil nikto, len odpozorovala z toho, čo videla na výstave.
Kytičky a iné drobnosti robieva pre seba a známym, pre potešenie. Keď už nestačili všetky domáce vázy, zašli rodičia nakúpiť košíčky na neďaleké trhy do Poľska. Zdenka ich nechala už len rozkvitnúť.
Zdenka Rusnáková nie je jediná v Or. Polhore, kto dokáže vyrábať takéto kvety. Kurzy, ktoré Zdenka neabsolvovala, začalo navštevovať najprv osem detí. Ivan Matis sa sprvu obával, či nebudú mať problém s naplnením kurzov. Postupne však počet účastníkov stúpol až na päťdesiat, preto sa premiestnili do kultúrneho domu. Niektoré výrobky putovali do Poľska na súťaž, kde získali ocenenie.
Autor: VP