Článok pokračuje pod video reklamou
avanka, hrajúc smútočné piesne, za ňou kráčal kňaz, organista, kostolník... Štyria mierne podgurážení muži niesli „mŕtvu basu”. Za ňou kráčali srdcervúco kvíliace plačky...
O smiech nebola núdza
Aj keď pohreby vonkoncom nie sú radostnou udalosťou, tento trstenský patril nepochybne k tým najveselším. Na Námestí Milana Rastislava Štefánika sa stretlo množstvo Trstenčanov, ktorí sa prišli pozrieť na zábavný program, symbolizujúci koniec fašiangov a začiatok 40-dňového pôstu. S basou sa okrem uplakaných ženičiek v pohrebnom sprievode lúčili aj deti oblečené do masiek. O úsmevy naozaj nebola núdza. „Pohrebný sprievod” vytvorili naslovovzatí odborníci na zábavu. Nechýbal ani tradičný obrad, „celebrovaný“ úctivým pánom „farárom” za doprovodu organistu a kostolníka. Kostolník sa postaral o „posvätenie“ všetkých smútiacich hostí – kefou z toalety, ktorú si namáčal do vody vo vedre. Všetci diváci si mohli hneď po obrade pochutnať na vynikajúcich koláčikoch a zahriať sa čajom s rumom. Potom už prišla na rad skupina Puf a Muf, ktorá roztancovala takmer všetky kosti na námestí. Posledná tanečná zábava pred dlhým pôstom trvala do neskorej noci.
Tradície tu nevymrú
„Tradícia pochovávania basy sa v Trstenej spájala väčšinou s posledným plesom pred pôstom, na ktorom sme si tento zvyk každoročne pripomínali. Potom nás postupne začali pozývať aj do iných obcí, zavítali sme až do Dolného Kubína. Táto naša basa, ktorú pochovávame dnes, cestovala pred dvoma rokmi dokonca do Rijeky. Precestovala toho už dosť a užila si svoje. Veď už má hádam aj po päťdesiatke,” povedal nám riaditeľ ZUŠ a člen dychovej hudby Oravanka Peter Tretina. Práve tento súbor spolu s Domom kultúry v Trstenej boli organizátormi utorkového podujatia.
„My, chlapi od muziky, sa zaujímavé zvyky snažíme oživovať a podporovať. Dúfam, že to po nás preberú aj mladší, že ľudové zvyky nevymrú.”
Podľa množstva detí, ale aj dospelých v maskách bolo na prvý pohľad jasné, že Trstenčania sa baviť vedia. Preto sa, aspoň v blízkej budúcnosti, netreba obávať, že by tu tradície zo života úplne vymizli. „Podľa množstva návštevníkov vidieť, že ľudí takéto akcie zaujímajú. Prvýkrát robíme pochovávanie basy vonku, našťastie, počasie nám praje. Trstenčania niečo také už potrebovali. Okrem toho sa náš primátor a kultúrna komisia usilujú, aby sa kultúrne tradície rozvíjali,” dodáva P. Tretina.
PÁR SLOV K FAŠIANGU
Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40-dňový pôst (zavedený koncom 4. storočia kresťanskou cirkvou) až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Počas fašiangov sa v minulosti organizovali zabíjačky, zábavy a robievalo sa aj veľa svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali ochranný význam a mali chrániť proti pôsobeniu negatívnych síl, mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, pečené šišky, slaninka s klobásou či huspenina. Okrem preobliekania sa za iných sa zaužívalo aj zosmiešňovanie samých seba, typické boli zoomorfné masky (turoň, koza, medveď). Existujú dôkazy, že masky a sprievody vo vidieckom prostredí sa viac spájali so zimným slnovratom a svadbami ako s koncom fašiangov. Posledné tri dni fašiangov boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
