Tím podáva tretinový výkon

„Chémia“ medzi hráčmi a bývalým kormidelníkom Jozefom Lovíkom už nebola na takej úrovni, aby tím motivovala. Jozef Balko s manažmentom preto urobili rázny krok. Na post hlavného kouča zasadol chorvátsky tréner so srbskými koreňmi Ivan Fulgosi. Na prvý pohľad nenápadný typ si na lavičke Dolnokubínčanov urobil ihneď poriadok. Na výkonnosti družstva to bolo razom poznať. Zápas proti lídrovi extraligy, Lučencu, bol vyrovnaný do posledného momentu. Ivan Fulgosi si slovenský jazyk ešte príliš neosvojil. S tlmočením nám teda vypomáhal srbský rozohrávač Dolnokubínčanov Ognjen Petrovič.

Družstvo pod vašou taktovkou absolvovalo dva zápasy. V čom vidíte jeho nedostatky?
- V prvom rade sa pokúsim urobiť s týmto tímom, čo sa len dá. Ako ste spomenuli, máme za sebou dva spoločné majstrovské zápasy. Najväčším problémom je nastolenie normálneho tréningového rytmu. Pokiaľ sa hrá v stredu a sobotu, len ťažko sa dá vytvoriť tréningový mikrocyklus. Povedal by som, že je to nemožné. Vo svoj tím však verím. Počas oboch zápasov sme dostali nový, pozitívny impulz. Podstatné je, aby sme predovšetkým na domácej palubovke začali vyhrávať. Súperi by mali do Dolného Kubína prichádzať s rešpektom.

Panovala počas vášho príchodu v tíme negatívna atmosféra?
- Vôbec sa nad tým nepozastavujem, a ani ma to nezaujíma. Negatívna atmosféra prirodzene vychádzala z toho, že tím prehrával. Ale tak je to všade.

V tíme je niekoľko legionárov. Vy ste vlastne ďalší. Uvažujete o ďalších posilách z Balkánu?
- V tejto chvíli určite nie. Musíme sa presadzovať s tým, čo máme k dispozícii. Navodiť pozitívnu atmosféru a snažiť sa vyhrávať.

Na kom, okrem legionárov, staviate koncepciu hry?
- Na domácich hráčoch vidieť, že nemajú príliš dobrú basketbalovú „školu“. Veľké pozitívom je, že sú na ihrisku agresívni. Negatívom, že nad svoju agresivitou často strácajú kontrolu.

Máte len 31 rokov a ako tréner pracujete od svojich šestnástich. Trénovali ste NK Osijek, zároveň ste boli pri mládeži v Crvenej Zvezde Belehrad. Aký je rozdiel medzi srbským a chorvátskym basketbalom?
- Medzi chorvátskym a srbským basketbalom je veľký rozdiel. V prvom rade vo výchove mladých hráčov. Tá je v Srbsku na oveľa vyššej úrovni. Mladíci v Srbsku hrávajú najvyššiu súťaž a sú kľúčovými hráčmi tímov. Ide už o 16 - 19-ročných chlapcov. S tréningovým zaťažením sa začína v nízkom veku. Odmalička sú potenciálni hráči vedení k serióznemu prístupu k tréningu a zápasom. Sú v tom, samozrejme, veľké peniaze. Tí najlepší odchádzajú do NBA a kluby v Srbsku si tým poriadne pomôžu.

Môže sa vôbec slovenská extraliga porovnávať so srbskou či chorvátskou najvyššou súťažou?
- Podľa mňa je slovenská extraliga len poloprofesionálna. Stačilo by zmeniť prístup k tréningu. Týka sa to aj môjho súčasného tímu. Zásadná bude zmena prístupu k trénovaniu. U každého jednotlivca. Verím, že môžeme napredovať.

Ste teda s tréningami spokojný?
- Určite sa to zlepšilo.

S Lučencom, lídrom extraligy , ste na jeho pôde zohrali výborný zápas. Prehrali ste len tesne. Čo ste zmenili v taktike?
- Už domáci zápas so Svitom hodnotím pozitívne. Vyhrávali sme prakticky celý zápas. Skúšame mať agresívny prejav s neustálym napádaním. Keby sme sa boli v poslednej štvrtine proti Lučencu upokojili, mohlo to skončiť inak. Napriek tomu si hráči začali o niečo viac veriť. Sme na 30 percentách z toho, na čo tento celok má.