Dokážu sa živiť tým, čo ich baví

Dnes už päťdesiatnik Miroslav Bednár má za sebou zaujímavú trénerskú dráhu. Na poste trénera obliekal aj reprezentačné tričko. Jeho syn Tibor sa počas krátkej kariéry už stal výborným hráčom. Zároveň sa z neho stáva výborný tréner. Na nedávnych majstrovstvách okresu sa dvojica otec a syn stretla v semifinále. Tibor bol spomedzi všetkých hráčov jednoznačne najlepší. Otcovi nedal žiadnu šancu na získanie setu a taký istý priebeh zaknihoval aj vo finálovom stretnutí s Marošom Fernézom.
Tibor Bednár aktuálne pôsobí ako tréner na Kanárskych ostrovoch. Španielska liga je však postavená na legionároch a profesionalite. Obsiahne množstvo hráčov a národností. Hoci stolný tenis nie je v Španielsku tradičným športom, jeho aktuálna úroveň je po všetkých stránkach vysoká. Tibor má však v prvom rade trénerské povinnosti. Na „Kanároch“ trénuje mládež. Z toho vyplýva, že má v nohách množstvo tréningových hodín. Na oravskom šampionáte svojich súperov prevyšoval dynamikou a kondičným potenciálom. K tomu treba pridať dôležitú sebadôveru a razom tu bol bezkonkurenčný hráč. Ešte počas pôsobenia v extralige získal Tibor skalp aktuálne 5. hráča slovenského rebríčka Erika Illáša. Už vtedy bolo zjavné, že kým si Tibor verí, je nepríjemným súperom pre kohokoľvek. Jeho „kanárska“ cesta začala pred rokom. Otec Miroslav mal ponuku od dvoch špičkových španielskych tímov. Veľkým problémom však bola pre neho jazyková bariéra. Počas siedmich rokov získal v špičkových tímoch Poľska množstvo skúseností. Jeho poznatkom sa má čo priúčať aj jeho syn.
„Tibor sa ma občas nepriamo pýta na radu, aj keď on chce ísť vlastnou cestou. U našich severných susedov mal možnosť nahliadnuť do koncepcie klubu, ktorý chce fungovať profesionálne. Či už to boli Browianka Krakow alebo Nadarzyn, vždy sa mi podarilo v kategórii žiačok a junioriek získať majstrovské tituly. Pravdepodobne aj preto som bol prizvaný do reprezentácie,“ hovorí Miroslav Bednár. Za zamyslenie celej stolnotenisovej verejnosti stojí fakt, že v Poľsku je registrovaných 12 000 hráčov.
Je to podobné množstvo ako na Slovensku. V svetovom kolotoči majú Európania len malé šance presadiť sa. Samozrejme, ak nejde o fenomén typu Jana Owe Waldnera. Ak by sa Číňania či iní Aziati zúčastňovali svetových pohárov, bol by svetový rebríček úplne „prekopaný“ hráčmi z Ázie. Napriek tomu majú Poliaci v prvej stovke až dvoch hráčov. Lucjan Blasczyk je na 42. pozícii. Pre porovnanie: najlepší Čech Petr Korbel je 32. a najlepší Slovák Peter Šereda je 114. Miroslav Bednár tvrdí: „Všetko je to o peniazoch. V Poľsku sa hrá buď profesionálne, alebo vôbec. Na Slovensku sa boríme s nedostatkami, ktoré pripomínajú ešte komunistické časy. Týka sa to nielen slovenského konzervativizmu. Ten je priamo spätý s prestupovým poriadkom. Kým na západe je bežné, že hráči v kluboch sa menia, u nás je to akoby zabetónované. Takisto tréningový proces je - až na niektoré kluby – neprofesionálny, bez systému.“
V ženskom stolnom tenise to vo svetovom meradle vyzerá na ázijské majstrovstvá. Európa dokáže reagovať len prostredníctvom naturalizovania hráčok z východu. Miroslav Bednár trénoval aktuálne jedny z najlepších Európaniek – Natali Partyku, Nataliu Bak či Magdalen Sczerkowsku.
„Moje pôsobenie v Poľsku sa skončilo v roku 2005. Momentálne sa uvažuje o mojom návrate do najvyššieho poľského stolného tenisu,“ prezradil nám M. Bednár. Napriek tomu chce pomôcť Krušetnici v záchrane 2. ligy. S jeho skúsenosťami a kvalitou by sa to Krušetnici malo podariť.