do nebe (Rada) a Rent (Maurine). Soňa Jányová.
Soňa Jányová je mladá talentovaná žena, ktorá si svoje miesto na “doskách, čo znamenajú svet” hľadala a našla netradičným spôsobom. Aj keď ešte na chrbte nenosí ani tri krížiky, jej život bol pestrý a plný pozitívnych náhod.
Jej rodičia, pôvodným povolaním učitelia, mali vždy nadštandardný vzťah k hudbe. Možno i preto, že otec Štefan chodil na ZUŠ na akordeón a dodnes rád hráva na gitare, a mama absolvovala odbor klavír.
Sonina cesta k hudbe bola zaujímavá a plná osudových rozhodnutí. Často sa hľadala a chcela vedieť, kde je jej profesijné miesto, ktoré by nebolo len prostriedkom finančných príjmov, ale ktoré by ju aj napĺňalo. Ako sama hovorí, vždy mala oporu v rodičoch. Podporovali ju v nápadoch, niekedy vraj až šialených.
Soňa začala stredoškolské štúdium na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Tú však vymenila za gymnázium so zameraním na matematicku v Žiline. Navštevovala letné matematické tábory, kde sa za pomoci rodičov ako samouk zdokonaľovala v hre na gitare. “Dnes už ani sama neviem, prečo som si na ZUŠ vybrala výtvarný odbor, keď hudba bola vždy mojou láskou. Vlastne som shcela študovať spev, ale už nemali voľné miesto. A tak som krátko navštevovala spevácky zbor v CVČ Domček,” spomína Saša na svoje prvé dotyky s umením.
Keď zmaturovala, jej prihláška putovala na VŠMU v Bratislave. Dostala sa až do tretieho kola, no neprijali ju. Dnes už vie, že každý rok sa pri skúškach vyberajú len určité herecké typy, a ona mala vtedy pravdepodobne len smolu. Išla teda študovať na inú vysokú školu, kde ju prijali. Nastúpila na pedagogickú fakultu, zvolila si učiteľstvo 1. stupňa. No vedela, že tam nepatrí. Túžila po umení. Na prijímačkách na VŠMU však získala nových priateľov. A s nimi počas štúdií na PF navštevovala množstvo predstavení. Prežila intenzívny rok. Prišlo obdobie prijímacích skúšok na VŠ. Znova skúsila šťastie na VŠMU v Bratislave a na Janáčkovej akadémii múzických umění v Brne. Konečne sa prepracovala úspešne do svojho vytúženého cieľa! Vtedy ani netušila, čo odbor muzikálové herectvo, na ktorý ju v Brne prijali (a ktorý vyhľadal jej ocino, aby pomohol dcére splniť sen) vlastne je a koľko driny sa v ňom skrýva. Až vtedy zistila, že existuje tanečná drina! V začiatkoch si musela naplánovať aj pauzu na jedlo. Boli to denne tri hodiny tanca, jedna spevu, štyri hodiny herectva, teória a ďalšie povinnosti v rôznych časových obmenách. Aj toto štúdium si spestrila. Zo štyroch rokov si ho predĺžila na šesť zmenou vedúcej ateliéru a tak po dvoch rokoch začala od začiatku. Rodičia to opäť znášali neskutočne kľudne, za čo im je s odstupom času čoraz viac vďačnejšia. Soňa Jányová sa svojou prácou a vytrvalosťou napokon vypracovala na dnes už poulárnu a obsadzovanú speváčku a herečku.
Soňa v súčasnosti spolupracuje s divadlom Slawjena a jazzovým triom Jazykolam. Bola členkou tanečného divadla Maximus. Venuje sa koncertnej činnosti hlavne v spolupráci s Dadou Klementovou a Vítem Šujanem. Tvorba, ktorú prezentuje, žánrovo kolíše niekde na pomedzí šanzónu, jazzu a modernej tvorby. Už druhý rok v Brne organizuje koncerty pod názvom “Anjeli, ktorých stretávame“ v spolupráci s divadlom SLAWJENA.
