Štefan Balák (63) sa narodil v Lokci a hoci už od času vysokoškolských štúdií žije v Bratislave, Orava ako zdroj inšpirácie sa v jeho básňach objavuje stále. Nie je tomu inak ani v jeho najnovšej zbierke. „Autor sa vo veršoch často vracia na rodnú Oravu, kde prežil detstvo a ktorá mu je ostrovčekom, studnicou nápadov, žriedlom tvorivej invencie,“ píše o tom na obálke knižky spisovateľ Igor Gallo.
Balákovo básnenie je postavené na bohatej metaforike, slovnej hre (napätím medzi slovami) a na vynaliezavej práci s frazeologizmami. Jeho pohľad na svet je takmer výlučne optimistický, naplnený fascináciou prírodou, ale i ženskou príťažlivosťou. Balák akoby vo svojej siedmej knižke básní omladol a hoci je už šesťdesiatnik, píše nadšené, na mnohých miestach eruptívne verše. „Miláčik, / mladnem ako po jarnom daždi nebo“ (strana 22). Len málokde nájdeme v jeho veršoch temnejší tón. Aj to iba vtedy, keď sa do nich vkradne tieň smrti najbližších, ako napríklad v básni Chcem ísť k otcovi spať.
Štefan Balák pôsobí najsilnejšie na miestach, kde nebásni priveľmi „nasilu“, vo veršoch, ktoré prirodzene plynú z jeho hlbokého básnického zážitku. Preto aj najproblematickejšie vyznievajú texty z druhého cyklu zbierky, nazvaného V sieni slávy, ktorý venoval našim zlatým olympionikom.
Pre úplnosť dodajme, že Balák píše aj básne a rozprávky pre deti, prekladá z niektorých slovanských jazykov a vydal aj nárečové slovníky. V tomto kontexte je Vysoké napätie už jeho devätnástou autorskou knihou.
Jeho najčerstvejšia zbierka básní je ilustrovaná reprodukciami obrazov poprednej slovenskej maliarky Běly Kolčákovej, ktorá má k Orave – prostredníctvom manžela Ignáca Kolčáka – blízky vzťah.