Karol Balko je 86-ročný dôchodca, ktorému sa však ani náhodou nechce sedieť nečinne doma. Preto pomáha synovi pri podnikaní. Jeho zberateľská vášeň sa zrodila dávno predtým, než sa oženil a než sa mu narodili deti.
Teraz si už nevie spomenúť, kedy si zapísal prvý text ľudovej piesne. Bolo to veľmi dávno. „Písal som si piesne, ktoré som počul spievať starých ľudí. Ale aj tie, o ktorých mi niekto povedal. Alebo som si prepísal také, ktoré som našiel v nejakej knihe. Vždy cestou do práce som premýšľal nad nejakým textom. A ako som naň myslel, dával som svoje myšlienky hneď aj na papier,” spomína na začiatky svojho zberateľstva Karol Balko. Dôvodom, prečo sa rozhodol uchovávať pôvodné ľudové piesne, bola vidina speváckej rodiny. Ako nám prezradil, veril, že jeho synovia raz budú spievať a texty piesní by sa im v tom prípade určite zišli.
Dnes majú všetky jeho deti vlastné rodiny a Karol s manželkou sa tešia viacerým vnúčatám. Hoci jeho synovia nespievajú profesionálne, sem-tam si spolu s otcom predsa len čo-to zanôtia. „Občas si spolu zaspievame, ale väčšinou len na rodinných oslavách.”
Karol Balko si poslednú pieseň zapísal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Teraz už na zapisovanie veľa času nemá. Zberateľ však môže byť na svoju zbierku pyšný, veď v nej má už naozaj úctyhodný počet pesničiek – takmer 750! Väčšinu tvoria slovenské piesne, objavili sme však aj zopár českých a poľských, a zbierku dopĺňa jedna talianska. Zapísané knihy s textami piesní po vášnivom zberateľovi zdedia synovia a vnúčatá.
