Potenciál tu však bol vždy, ale bolo potrebné, aby sa toho chytili ľudia, ktorým o zjazdové lyžovanie skutočne ide. Pred tromi rokmi si Zuberčania vytýčili nemalé ciele a všetko vsadili na vývoj mládeže. Do čela oddielu sa postavil Pavol Šroba a manažérom sa stal schopný Tibor Šenkár. Zjazdové lyžovanie a peniaze sú v dnešných časoch postavené na klasickej priamej úmere. Manažérska práca je preto ťažká a dá sa nazvať behom na dlhú trať. Trénerskú otázku si zobrali na starosť Milan Šiška, Štefan Jančo a Vierka Kulinová. Manažér klubu Tibor Šenkár a otec v tejto chvíli najúspešnejšieho pretekára TJ Roháče Zuberec – Samuela Šenkára sa na margo zlepšenie podmienok vyjadril: „Našim pretekárom sa dostáva patričnej pozornosti. Prakticky môžu trénovať na všetkých vychytených zjazdovkách v okolí. Janovky, Milotín, Spálená sú im k dispozícii.“
Elitu zubereckých lyžiarov tvoria: Samuel Šenkár, Naďa Kenderová, David Šroba, Matej Šiška, Mirka Urbanová, Lucia Bôtošová a Ladislav Šroba. Nezaháľa sa ani v práci s najmenšou prípravkou, ktorá doposiaľ obsahuje 14 nádejných adeptov lyžovania. Veľká časť výsledkov klubu bola doposiaľ spätá s jedným menom – Samuel Šenkár. Tento 11-ročný Zuberčan vybojoval v uplynulej sezóne pre svoju dedinu a klub po 27 rokoch prvenstvo v rámci Goralského klobúčika. Nádeje, ktoré sa na neho upierajú v Zuberci, sú nemalé. „V tomto roku absolvoval najvyšší počet tréningových dní na rakúskom ľadovci Stubai. Zameriavame sa na všeobecný rast po všetkých stránkach telesného vývoja. Nezanedbávame gymnastiku, ktorú praktizujeme v Žiline,“ tvrdí otec – Tibor Šenkár. Z hľadiska celkovej trénovanosti je dnes Samuel Šenkár na úrovni 19-ročného športovca. Otec sa snaží rozvíjať kontakty s ďalšími renomovanými odborníkmi. Nesporne nádejnému mladíkovi pomáhajú kapacity typu Romana Murína a Poliaka Macieja Jankowskiego. Samo v priebehu polroka absolvoval 6 kondičných sústredení.
Tie vyplývali z faktu, že je vo veku, ktorý nazývame senzitívnym obdobím. V ňom treba patrične prihliadať na stránku dynamiky a koordinácie. To sa v prípade Samuela deje. V porovnaní s ostatnými kolegami je na tom fyzicky naozaj dobre. Za pravdu mu v priebehu roka dávali rôzne testy. „Pre mňa osobne je dôležité vedieť sa učiť od lepších,“ tvrdí manažér a otec Tibor Šenkár. „Ak si pozrieme len tú skutočnosť, čo všetko sa robí pre zjazdové lyžovanie v Čechách, nehovoriac o severských krajinách, nemôžeme sa čudovať, že sme doposiaľ nemali pretekára v špičke.“
Tomuto tvrdeniu napomáha aj kauza na Slovenskom lyžiarskom zväze, na ktorý bola pred tromi rokmi uvalená exekúcia. Štát v tomto smere mohol začínajúcim lyžiarom pomáhať oklieštene. Druhým neblahým faktorom úpadku slovenského lyžovania je strata celkového záujmu. Ten je však zaznamenaný aj u ostatných športov. Pokrytie finančných nárokov lyžiara na jednu sezónu nie je lacný špás. Nehovoriac o výstroji. Samuel Šenkár má v tomto roku k dispozícii sedem párov lyží. Z toho dva páry mu poskytla firma, ktorej lyže obúva. Zuberčanom sa za krátke obdobie podarilo v obci postaviť lyžovanie z hľadiska dotácií na úroveň futbalu. „Predovšetkým organizovaním pretekov lákame ďalších adeptov. Doposiaľ nepoznáme lepšiu propagáciu tohto náročného športu,“ hodnotí manažér.
Veronika Zuzulová dokázala za prispenia nesmiernej obety svojho otca mnoho. Samuel Šenkár a jeho ďalší kolegovia sú na podobnej ceste. Rodičovské zázemie je pre nich ochotné urobiť veľa. Záležať bude aj od toho, ako sa s celkovým tlakom a ambíciami vyrovnajú neskôr. Tohtoročná sezóna mladších žiakov však Samulovi vychádza striedavo. V priebehu dvoch kôl slovenského pohára sa mu už aj „podarilo“ spadnúť. Je dobré, že to berie športovo. Výšiny a pády sú v športe bežné. Naučiť sa ich akceptovať, je do ďalších rokov veľkou psychickou výhodou, ktorá môže na špičke pyramídy pomôcť. Tak „zlomte väz“, Zuberčania!
