Článok pokračuje pod video reklamou
Mama urobila čosi za Pán Boh zaplať pre pani doktorku, ktorá prideľovala kúpele. Mal som po úraze, po páde na chrbát ma pobolievala chrbtica, reumatologička ma posielala do kúpeľov, že mi to pomôže. Nemal som kedy. Tak som jedného dňa dostal rovno do domu, doporučene, poukaz na 21 dní. Ubytovanie som mal v najkrajšom hoteli. Bola to jednička, v takom som ešte nebýval, personál vzorný, strava toľká, že som ani nezjedol a bývali sme spolu s jedným Maďarom. Miklóš, podnikateľ, mal peňazí ako pliev po mlátení, rozprával po slovensky lepšie ako mnohí Slováci a bol rád, že sme si po prvom stretnutí rozumeli. Aj sme si dali na to porozumenie akejsi drahej pálenky, o ktorej som ja ani nechyroval.
Prvá moja nesmrteľná príhoda bola, keď som na poslednú chvíľu nastúpil do výťahu ku akejsi Arabke. Celou cestou pišťala, pokrútená v rohu výťahu ako had. Hovorím jej po slovensky: Pani, veď ja od vás nič nechcem! Pišťala. Veď ja vám nerozumiem! Pišťala ďalej. Keď som proti nej vystrčil ruku na zmierenie, pišťala ako arabská siréna. Na druhom poschodí vybehla ako vrieskajúca myš. Až na druhý deň mi v recepcii vysvetlili: Mám šťastie, že ma s ňou vo výťahu nestretol jej muž. Bol by ma zastrelil. Arabka nesmie ísť vo výťahu sama s cudzím mužom! Oblial ma pot, ktorý sa volá - dodatočný.
Šiel som na prvú masáž. Bola tam akási ženská. Zakričala mi: Zoblečte sa! Zobliekol som sa donaha. Čakám, čakám, nič. Už mi bolo aj chladno. Vari po dvadsiatich minútach zakričala moje meno. Vošiel som tam, kde boli masážne stoly. Najprv sa rozosmiala ako kobyla, že načo som sa donaha, že v preukaze, mám predsa napísanú chrbticu. Švihla so mnou na stôl až zastonal (ten stôl) a začala ma obrábať rukami, veľkými ako kováčske kliešte. Netrvalo to ani minútu, ťapla ma - a vykríkla ďalšie meno. Sťažoval som sa Miklóšovi, že to nebolo bohviečo. Rehotal sa: Vidieť, že si neskúsený pacient! To si mal vložiť do kúpeľného preukazu päťdesiatku! Urobil som tak. Páni inžinieri! Tá ma tak spracovala, že som videl hviezdy, praskalo to vo mne, chrbát mi pukal, krk tiež, nohy ma pálili, plecia boleli, riť sa mi triasla. Po sprche som hodil do seba dva drahé koňaky, ani som ich necítil. Miklóš sa rehlil. Vzal ma večer do baru, všetko platil on, šampus stál tri stovky, baby rozhalené, odhalené, hneď boli pri nás dve na jedného a líškali sa profesionálne. Keď mi jedna siahla kde nemala, utiekol som na izbu... Na druhý deň som mal „kolektívne kúpanie“. Chlapi s babami v jednom bazéne, sestra nad bazénom ako generál, a - museli sme cvičiť. Jedna ručička hore, druhá ručička hore, teraz nožičku vystrieme, teraz robíme vo vodičke drepy, raz, dva, tri, teraz dýchame, zhlboka, teraz nedýchame. Prestávka! Pozerám sa po babách: jedna, vymaľovaná, pestovaná tvár, vyzerá medzi nimi najschopnejšie. Prihovoril som sa jej. To som nemal, to som veru nemal! Predstavila sa ako Chmelárová, bohvie ako sa volala naozaj. Z rozhovoru vyplynulo, že ak ja som učiteľ, ona má vnučku učiteľku! Pýtam sa: koľko máte rokov, pani? Sedemdesiat, znela odpoveď. Poklesli mi kolená, zmohol som sa len na: Na ten vek dobre vyzeráte! Musel som jej sľúbiť, že poobede pôjdem na prechádzku po kúpeľnom meste. Keď pomaly vystupovala z bazéna, bol to pre mňa nesmrteľný zážitok: obstojná staršia nymfa sa zmenila od chrbta na starú harfu... Na prechádzku po parku som nešiel. Chmelárová ma hľadala do tých čias, až ma našla s Miklóšom sedieť na zmrzline. Ihneď si objednala pohár so všeličím. Zašli sme do vinárne. Miklóš sa len pochechtával, a - platil. Tajomstvo vinárne. Bol to mix kubánskeho rumu s materinou dúškou, citrónom, kvapkou henessy, cesnakovej ľadovej drviny, limo, potom čohosi bieleho z cukrovej trstiny, atď. Pilo sa to dobre. Chutilo to dobre. Opica bola z toho strašná... Do našej izby vtrhla o polnoci Chmelárová a... od dverí sa vrhla na mňa. Pobalil som sa ešte v noci. A utiekol na prvý ranný vlak. A Sociálnej poisťovni som musel zaplatiť za posledný týždeň nevyčerpanej kúpeľnej liečby...
