Orave - Roman Revai. Viacerí ho poznajú z albumu skupiny Team Voľná zóna, metalisti z nesmrteľných Hematiťákov.
Romana Revaia sme zastihli na januárovom koncerte v Námestove, kde malo okrem Targa a Emge Bandu vystúpiť celé zoskupenie martinského Teamu pod názvom Stage Meridian. Samozrejme, bez Paľa Haberu. Klávesák Martinčanov Milan Dočekal musel kvôli chorobe ležať v posteli a tak Stage Meridian nahradil jeden z najlepších revivalov Deep Purple na Slovensku – Oravia. Targo sa dostalo na javisko ako prvé a R. Revai opäť robil divy, ktoré rockovému fanúšikovi pripomínajú Brucea Dickinsona z Iron Maiden. Bol jednoducho všade. Keby námestovský kulturák spĺňal kritériá klasického pódia, určite sme svedkami lezeckých, či iných akrobatických kúskov. Bezprostredne po vyčerpaní všetkých skladieb z playlistu Targa nám Roman poskytol rozhovor.
Máš tesne po vystúpení. Targo už dlhší čas mlčala. Čo dnes hovoríš na svoj výkon a na výkon kapely?
- Cítil som sa fajn. Vcelku sme sa ako kapela odviazali. Brali sme to ako zábavu.
Ako často Targo skúša?
- Málo. Každý z nás je väčšinou pracovne vyťažený. Frekvencia skúšok sa zvyšuje len pred plánovaným koncertom.
Dnes tu mal vystúpiť Dušan Antalík so Stage Meridian, čo je takmer kompletný Team. V minulosti sa tvoje pôsobenie v tejto kapele príliš nerozmazávalo, no nahrali ste spoločný album. Na albume Team 6 – Voľná Zóna si podal výborný výkon. Nemal si pocit, že ťa len využili?
- Netvrdil by som, že ma využili. Veľmi veľa som sa naučil. Vždy som mal sen hrať vo veľkej kapele, a to sa mi splnilo. Je pravda, že veľmi ťažko sa mi nastupovalo po Paľovi Haberovi, ktorý je veľkou osobnosťou nielen na Slovensku. Okrem toho, že výborne spieva, sa ho veľmi ťažko napodobňuje. Ľudia ho majú radi. A aj osobne spievam úplne inak.
Žiadal sa od teba adekvátny výkon v starších piesňach Teamu, pričom neakceptovali tvoj štýl?
- Paľo mal v tom čase veľa práce, nakrúcal film. A chalani boli dlhší čas ticho. Dušan Antalík vtedy vyhlásil spevácku súťaž. Záujemcovia mali zasielať do istého rádia nahrávky. Ja som účinkoval na prvom výročí spomenutého rádia. Do celého procesu ma natlačil gitarista z Targa Ján Šuvada, ktorý vyhlásil: „Nebudeš nič posielať, sadaj, ideme tam osobne. Neskôr ma oslovil Stanislav Marček. Robil im manažéra. Stretli sme sa s Dušanom Antalíkom - a bolo. Uvažovalo sa aj o zmene názvu, pretože osobne som sa Teamu „obával“. Nakoniec to aj tak skončilo.
Ako ťa členovia Teamu prijali medzi seba?
- Rozumeli sme si. Naozaj, veľmi veľa som sa tam naučil. Predovšetkým štúdiovej práci, za čo som im veľmi vďačný.
Neskôr sa Habera rozhodol do Teamu vrátiť?
- Neviem, niektoré záležitosti ohľadom jeho návratu som sa dozvedel iba sprostredkovane a nechcem to ďalej rozmazávať.
Ak by ste sa dnes s Dušan Antalíkom stretli, máte si čo povedať?
- Rozišli sme sa v dobrom. Povedali by sme si ako normálni ľudia - čo je nové, ako sa darí v kapele. Tešil som sa, že prídu, že sa stretne a porozprávame.
Je podľa teba Team bez Paľa Haberu stratený?
- Ťažko na to odpovedať. Najprv bol Team, Habera prišiel až neskôr. Ale on ich vyniesol na piedestál slávy. Všade, kde sa zjaví, robí veľké „haló“.
Dajú sa vôbec porovnávať vzťahy v Teame a v Targu?
- S Targom som vyrastal. V tom čase tu boli dve kapely: Moskyt a Ypsilon. Dali sa dohramady. Dlho sme rozmýšľali nad názvom. Mali sme tam stredoázijského ovčiaka, ktorý sa volal Targo. Napadlo to nášmu basgitaristu Jurajovi Pracnému. Určite je to iné, keď s niekým vyrastáš, než keď skočíš do rozbehnutého vlaku. Chytal som sa, čoho som vedel. Bola to iná muzika.
Ktorá muzika ťa na Slovensku oslovuje dnes?
- Vlastne nepočúvam nič. Ak áno, tak rádio v aute. Najradšej mám Iron Maiden a Ronnieho Jamesa Dia (Black Sabbath, Heaven And Hell, pozn. autora).
Pričuchol si k slovenskému showbiznisu. Kde podľa teba po desaťročí smeruje slovenská popmusic?
- Pozeral som SuperStar a videl som, že tam držali ľudí, ktorí tam nemali čo hľadať. Zdá sa, že niekedy sa viac sústredia na celkový výzor ako na to, čo konkrétny človek dokáže. Vidieť to všade. V štúdiu z nich urobia hviezdu, no prídu spievať naživo - a je to hotová katastrofa.
Okrem Targa sa venuješ organizácii festivalu. Ako vnímaš oba oravské rockové festivaly?
- V prvom rade by sme si mali pomáhať, nie „liezť do kapusty“. Nebolo by dobré organizovať ich v jeden deň. Vieme, že náklady sú naozaj vysoké. Nezainteresovaný človek si ich nevie ani predstaviť.
Čo odkáže Roman Revai rockovému fanúšikovi do roku 2008, ktorý vyzerá byť naozaj rušný, keďže obidva organizačné festivalové tímy „nespia“?
- V prvom rade, aby mal stále rockového ducha a aby sme boli všetci zdraví.
