pozície. Začiatkom leta sa stal dvakrát majstrom Európy aj vďaka tomu, že jeho najväčší konkurent Arsen Lilijev sa nedokázal zmestiť do nahlásenej váhy. Drzosť najhrubšieho zrna predviedol, keď namiesto seba poslal na váženie jedného z kolegov z ruskej reprezentácie. Nestalo sa po prvýkrát, že ruskí športovci podvádzali. A. Lilijev túto „čiernu kroniku“ rozšíril. Oravskému silákovi sa chystal revanšovať na nedávnych majstrovstvách sveta v bulharskom Veliko Tarnove. S Ľubomírom Jagnešákom sa mal stretnúť v súťaži pravej ruky. V priebehu turnaja sa Oravčan zranil. Aj preto bolo samotné finále už len fraškou s jasným koncom. Podobné to bolo aj v súťaži na ľavačku. V nej sa zdalo, že fenomenálny Oravčan môže dominovať. Takisto došlo k nepredvídateľným udalos-tiam, ktoré vyústili k získaniu „len“ druhej priečky. Použitie termínu „korunny princ“ armwrestlingu je teda namieste. Napriek tomu, že neobhájil majstrovské tituly spred roka, Ľubomír Jagneššák je jedinečným zjavom v armwrestlingovom športe. Je viac než isté, že akonáhle sa vystrábi zo všetkých zranení, nebude opäť myslieť na nič iné, len na víťazstvá.
