Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky
VIANOČNÁ POVIEDKA

Dobrý anjel býva na polesí

Nebolo to dávno, bolo to v roku 1947, pred najväčšími sviatkami roku, druhými Vianocami po strašnej vojne. Starý otec povedal: Na tieto Vianoce budeme mať krásny stromček - borovicu, čo nám bude voňať živicou až do fašiangov a nevyschne nám v prednej izbe

ako smrečok. Ten sa sušil, sušil pri kachliach, stále mu bolo zimušno, zrazu začal chradnúť, ani voda zo studne mu nepomohla, ani voda s acylpirínom rozpusteným mu nepomohla, jedného dňa, v noci, zhodil zo seba všetko ihličie, a - zomrel. Museli sme všetko vyzametať, koberce von, na mraze vyprášiť, ešte aj sklenené gule zo seba pozhadzoval, porozbíjali sa, malé úlomky tenučkého skla som našiel medzi forštami na podlahe. Kedyže to bolo?, spýtala sa stará mama? Starý otec odpovedal: No, v ostatnom roku vojny, v štyridsiatompiatom, nie? Nie, povedala stará mama, bolo to ešte pred vojnou a tebe sa nechcelo ísť do hory, odťať jedličku, tak si doniesol z Môstkov prvý smrečok. Určite si ho našiel už zoťatý a odhodený, lebo si sa vrátil rýchlo domov a po týždni mu už ihličie začalo hnednúť. Starkému sa nechcelo hádať: Tak teraz, na tieto Vianoce, budeme mať určite krásnu borovicu, uvidíte. A doložil: Miško, pôjdeš so mnou? Rád, zakričal Miško z kuchyne, lebo hľadal pod pokrievkami dačo pod zub.Tak sa vybrali. Dedo ostrú sekeru, Miško malú sekerku. Dedo brocák na chrbte a v ňom frišný chlieb, slaninu prerastenú, trošku cibule, trošku šunky, palčiaky a štrikované ponožky. Miško v malom brocáčiku teplý čaj v termoske, rezervnú hrubú košieľku, palčiaky, čo stará mama nedávno dokončila, lebo v poslednom roku podrástol, aj ruky sa mu zväčšili, aj predĺžili.
Starý otec, výmyselník odmala, už za dedinou začal špekulovať: Nepôjdeme my po ceste, celá je vyplúžená a šmykľavá od vlačúh. Gazdovia vozia zo šopov suchô seno, aby mali až do Troch kráľov pre statok zásoby, vyšmýkali na ceste kĺzačku. My pôjdeme, Miško, horou. Ale tam bude veľa snehu, protestoval Miško. Tade, kade my pôjdeme, nebude, lebo pôjdeme po starej ceste smerom pod Kriváň, a na ňu nikdy nenapadne veľa snehu, lebo je vyvýšená nad terénom. Ako budete vedieť, že sme na ceste, keď je snehu nasypané všade rovnako? To sa musíš orientovať nohami. Keď budeš cítiť pod kapcami drobné skalky, tak sme na ceste pokrytej snehom. Keď ti noha prepadne do záveja, tak sme mimo cesty, jasné?
Jasné, povedal veľmi nepresvedčivo Miško. Už po prvých sto metroch sa začali prepadať do snehu až po pás. Miško hľadal podľa starosvetského receptu nohami cestu. Už sa mu zdalo, že sú v správnom smere, no keď odhrnul sneh, bol to len vyšší kopček spiaceho mraveniska a na ňom plochá skala, akoby najsilnejšie mravce zakryli svoj domov, aby im v čase odmäku do izieb nekvapkalo. Všetky stromy boli zrazu rovnaké. Ťažké konáre so závažím zmrznutého snehu viseli nadol, smreky spali, nereagovali ani na závany studeného vetra, zvieratká sa poschovávali, len ich stopy v hlbokom snehu boli svedectvom, že v tejto uspanej krajine je aj život. Blízko, pod koreňmi trojkubíkového smreka čosi zachrčalo a odfukovalo. Zľaknutý Miško sa chytil pevnej starej ruky, ale jej majiteľ len pokojne zahundral: Z toho si nič nerob, to len medveď chrápe v diere a obracia sa na pravý bok... Po hodine brodenia starý otec priznal vnukovi svojmu, že... zablúdili. No nič, pôjdeme proti vetru. Vždy fúka od Kriváňa. Keď pôjdeme stále proti vetru, nezablúdime, táto hora končí pri hranici chotárov a od nej je na pár metrov polesie a v ňom - polesný. Vybaľme si, čo nám starká zabalila, dáme si teplého čajíčku a slaninka nás posilní... Pod starým, nabok nachýleným smrekom si odhrnuli sneh, nalámali čečiny, posadali, jedli. Miško mudroval: Keby sme sa obrátili opačne a šli s vetrom v chrbte, vrátili by sme sa domov, nie? Nie, neboli by sme doma. Teraz máme smer, nesmieme z neho zísť... a k Podbanskému sme bližšie, ako domov. A v Hrdovom sa vietor vždy mení a odráža sa od brehu vpravo, nad riekou.
Po ďalšej hodine brodenia chceli odbočiť doľava, lebo v tom smere predpokladali, že bude vyšmýkaná cesta, ktorá môže končiť až na Polesí; ale Starký nedovolil odbočovať: Vydrž, Miško môj, už dlho to nepotrvá. Len čo to dopovedal, narazili na čerstvé stopy človeka v snehu. Tie stopy nehľadali, neodbočovali, šli rovno, ten človek vedel kade ide a kam sa chce dostať, za takým treba ísť aj poslepiačky, povedal dedo Šimčo svojmu vnukovi a jeho hlas bol istejší a jeho kroky dlhšie.
Toto ticho mi je podozrivé, povedal dedo, také ticho bývalo vždy pred snežnou búrkou. Vietor prestal, v uspatom tichu bolo počuť zavŕzganie kĺbu hrubého konára. Pohol sa, zletel z neho metráčisko ťažkého snehu, zosypal sa nadol, znelo to ako bombardovanie v diaľke. Opäť - ticho. Začali padať vločky. Pribúdalo ich. Vetrík spoza mladých smrečkov vybehol odspodu a rozohnal biele stádo na všetky strany. Zadul vietor spredu, vytočil lievik vzduchu, vcucol do lievika jemnučký páper snehu, zdvihol ho vozvysok a šmaril na dvoch votrelcov. Nevidím!, zvolal Miško. Poď, urobíme si skrýšu, toto je len začiatok. Starý otec nelenil, zložil brocák na peň trčiaci zo záveja a začal rúbať veľké konáre. Miško zložil brocáčik na menší peň trčiaci zo záveja, sekerkou stínal menšie konáre. Nastínali hŕbu vysokú ako menšia koliba; zapotili sa; ba, dedo si do rytmu aj zanôtil: Ja som silný, mocný chlapec / sily mám vždy plný kapec / sypem si ju na hlavu / sila vojde do hlavy/a ja vojdem do slávy.
Miško zakontroval do rytmu pesničku, pre ktorú sa stará mama veľmi hnevala: Také slová nepatria do úst nášmu Miškovi! Nech to viac nepočujem! Miško vtedy neprezradil, že tú pesničku vymyslel dedo. Teraz sa mu spievalo slobodne: Keď som ja bol malý chlapec / volali ma dievky za pec / za pec sa zo tri vtisli / keď som prišiel, tak ma stisli...
Záverečný verš sa musel zaspievať silným hlasom a ťahavo: A ja som im utiekol / do hlbokej dolinýýýý...!
Miškovi sa v tichu lesa päťkrát ozvala ozvena, skončila určite kdesi na Štrbskom Plese.
(Dokončenie poviedky bude v novoročnom čísle)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 755
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 857
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 567
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 650
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 488
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 508
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 352
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 252
  9. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 125
  10. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 6 094
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?