Ukážku jej prác je možné v súčasnosti vidieť v námestovskom Dome kultúry, kde prebieha vianočná výstava miestneho klubu dôchodcov. „Vždy som rada kreslila a vyšívala. Hlavne výšivky ma podnietili k tomu, že som sa začala viac zaujímať o farby,“ odpovedala nám Mária Adamčíková na otázku, ako sa dostala k výtvarnému umeniu. Po skončení gymnázia sa prihlásila na štúdium odboru, ktorý ju bavil. „Prijali ma na Filozofickú fakultu UPJŠ do Prešova, kde som študovala výtvarnú vý-chovu a ruštinu. Potom som sa výtvarníctvu venovala ako učiteľka v škole. Svojim žiakom som sa usilovala odovzdať čo najviac a rozvíjať u nich estetické cítenie. A popritom som si výtvarné umenie pestovala ako svojho koníčka,“ povedala nám rodáčka z Krušetnice, ktorá ako učiteľka pôsobila najdlhšie na Gymnáziu v Námestove. Tam bola na sklonku svojej pedagogickej kariéry aj niekoľko rokov riaditeľkou.
„Veľmi rada maľujem – tak akvarely, ako aj na plátno. A v poslednej dobe ma zaujala vosková batika. Ale robím i rozličné figúrky z vizovického cesta. Potom napríklad suším listy a robím z nich obrazy – koláže. Aranžujem tiež sušené kvety do ikebán a podobne. Skrátka, usilujem sa využiť všetko, čo mi padne pod ruku,“ popísala nám svoje najčastejšie tvorivé činnosti Mária Adamčíková.
Teraz, keď je už na dôchodku, sa venuje výtvarnej tvorbe ešte viac ako v čase učiteľovania. „Zaujíma ma hlavne krajinomaľba. Najviac ma pri tom lákajú zemité farby Oravy, pretože Orava nikdy nebola nejaká veselá a pestrá,“ hovorí námestovská výtvarníčka, ktorá svoju diplomovú prácu robila u oravských maliarov - Márie Medveckej a Ctibora Belana. Ale ako sa priznala, vždy ju najviac inšpiroval Bazovský: „Učarovali mi jeho farby a jeho štýl.“
K rôznorodým výtvarným aktivitám Márie Adamčíkovej patrí aj estetické dotváranie interiérov budov. Takto napríklad pomohla skrášliť steny Materskej školy v jej rodnej Krušetnici, ale i chodby Gymnázia A. Bernoláka v Námestove.
Zaujímalo nás, či ju nikdy nelákalo venovať sa výtvarnému umeniu profesionálne. „Ani veľmi nie, pretože vždy som mala rada žiakov. Rada som učila a vždy ma potešilo a poteší, keď stretnem svojich žiakov a povedia mi, že to, čo som ich naučila, teraz môžu zužitkovať a že to majú odo mňa,“ vyznala sa bývalá učiteľka.
RUDOLF JUROLEK
Mária Adamčíková pracovala celý svoj aktívny život ako učiteľka, popritom sa však stále venovala výtvarnej tvorbe. Jej výtvarné aktivity sú mnohostranné – od maľby cez výšivky až po aranžovanie suchých kvetov či výrobu slamených miniatúr.
Ukážku jej prác je možné v súčasnosti vidieť v námestovskom Dome kultúry, kde prebieha vianočná výstava miestneho klubu dôchodcov. „Vždy som rada kreslila a vyšívala. Hlavne výšivky ma podnietili k tomu, že som sa začala viac zaujímať o farby,“ odpovedala nám Mária Adamčíková na otázku, ako sa dostala k výtvarnému umeniu. Po skončení gymnázia sa prihlásila na štúdium odboru, ktorý ju bavil. „Prijali ma na Filozofickú fakultu UPJŠ do Prešova, kde som študovala výtvarnú vý-chovu a ruštinu. Potom som sa výtvarníctvu venovala ako učiteľka v škole. Svojim žiakom som sa usilovala odovzdať čo najviac a rozvíjať u nich estetické cítenie. A popritom som si výtvarné umenie pestovala ako svojho koníčka,“ povedala nám rodáčka z Krušetnice, ktorá ako učiteľka pôsobila najdlhšie na Gymnáziu v Námestove. Tam bola na sklonku svojej pedagogickej kariéry aj niekoľko rokov riaditeľkou.
„Veľmi rada maľujem – tak akvarely, ako aj na plátno. A v poslednej dobe ma zaujala vosková batika. Ale robím i rozličné figúrky z vizovického cesta. Potom napríklad suším listy a robím z nich obrazy – koláže. Aranžujem tiež sušené kvety do ikebán a podobne. Skrátka, usilujem sa využiť všetko, čo mi padne pod ruku,“ popísala nám svoje najčastejšie tvorivé činnosti Mária Adamčíková.
Teraz, keď je už na dôchodku, sa venuje výtvarnej tvorbe ešte viac ako v čase učiteľovania. „Zaujíma ma hlavne krajinomaľba. Najviac ma pri tom lákajú zemité farby Oravy, pretože Orava nikdy nebola nejaká veselá a pestrá,“ hovorí námestovská výtvarníčka, ktorá svoju diplomovú prácu robila u oravských maliarov - Márie Medveckej a Ctibora Belana. Ale ako sa priznala, vždy ju najviac inšpiroval Bazovský: „Učarovali mi jeho farby a jeho štýl.“
K rôznorodým výtvarným aktivitám Márie Adamčíkovej patrí aj estetické dotváranie interiérov budov. Takto napríklad pomohla skrášliť steny Materskej školy v jej rodnej Krušetnici, ale i chodby Gymnázia A. Bernoláka v Námestove.
Zaujímalo nás, či ju nikdy nelákalo venovať sa výtvarnému umeniu profesionálne. „Ani veľmi nie, pretože vždy som mala rada žiakov. Rada som učila a vždy ma potešilo a poteší, keď stretnem svojich žiakov a povedia mi, že to, čo som ich naučila, teraz môžu zužitkovať a že to majú odo mňa,“ vyznala sa bývalá učiteľka.
