Deti a učitelia z Babína sa zapojili do programu EÚ Comenius 1 – partnerstvá škôl Európy, z ktorého získali grant na projekt Bread Round Europe (Chlieb v Európe). „V príbehu obyčajného bochníka chleba môžu deti nájsť veľa zaujímavého, spriateliť sa so svojimi rovesníkmi v iných krajinách a spoznať zvyky a tradície rôznych národov Európy,“ povedala o význame projektu učiteľka ZŠ v Babíne Žaneta Hrbková. Chlieb je v projekte chápaný ako symbol toho, čo majú všetky národy spoločné, ale v čom sa zároveň aj odlišujú. „Lebo hoci chlieb je všade rovnaký, predsa len ho v každej krajine pripravujú trochu inak, má iné prísady a chute,“ vysvetlila vedúca projektu Ž. Hrbková.
Pobytu v Talline sa okrem nej za pedagógov zúčastnili aj riaditeľ školy Juraj Kubas a učiteľka Gabriela Baláková. Žiakov reprezentovalo päť deviatačiek a jeden ôsmak. Stretnutiu v Talline predchádzali rozličné aktivity vo vlastnom regióne a v obci. „Projekt je dlhodobejší, trvá dva roky, preto sme začali históriou. V októbri sme navštívili skanzen vo Vychylovke, kde nám urobili historický program o výrobe chleba. Potom sme navštívili pekáreň KUMA v Hruštíne. Tam sme zas videli novodobejší spôsob pečenia chleba. V škole sme si potom ešte urobili expozíciu domácich chlebov, ktoré napiekli tunajšie rodiny. A keď sme už prešli históriou chleba, postupne budeme prechádzať na zdravú výživu, spôsob stravovania a podobné témy. Teda nejde o jednorazovú akciu, ale o kontinuálne aktivity,“ vysvetlila Ž. Hrbková.
Tri pracovné dni v Talline
Veľkým zážitkom a skúsenosťou bola pre žiakov už samotná cesta do Estónska. Cestovali totiž letecky a viacerí leteli lietadlom prvýkrát. Z Babína vyštartovali o piatej ráno a do Tallina sa cez Bratislavu a Prahu dostali až o polnoci.
Program v estónskej metropole sa začal prehliadkou starého mesta a po nej sa Babínčania zúčastnili veľtrhu projektov financovaných Európskou úniou. Tam dievčatá z Babína predstavili svoj projekt oblečené do krojov. Nasledovala návšteva partnerskej základnej školy, kde každá zo zúčastnených škôl prezentovala všetky svoje aktivity, ktoré v rámci projektu robila doma. Ďalší deň patril účasti žiakov na vyučovacej hodine ruštiny a angličtiny. „My, učitelia, sme mali možnosť pozrieť si školu, jej zariadenie, hlavne v špeciálnych učebniach. Mali sme aj diskusiu s kolegami o metódach a praktikách vyučovania a podobne,“ povedala nám Ž. Hrbková. K zaujímavým momentom programu možno pripísať návštevu skanzenu v Raple asi 50 km od Tallina. Tam sa Babínčania zoznámili s estónskou ľudovou kultúrou a tradičným spôsobom výroby chleba. Žiaci si tiež radi spomínajú na návštevu Galérie moderného umenia, ale i na výlet do prístavu a k jednému z mnohých rašelinísk. Estónsko je totiž známe tým, že až 20 % jeho povrchu tvoria rašeliniská a mokrade. „Večer pred odchodom sme boli ešte v Národnej opere na baletnom predstavení Dáma s kaméliami. No a posledný deň pobytu, nedeľa dopoludnia, patril ešte prehliadke mesta a nákupom. Popoludní sme sa už balili na cestu späť,“ zhrnula program posledných dní v Talline Ž. Hrbková.
Dokázali si porozumieť
A čo účastníkov z Oravy počas pobytu v Estónsku najviac zaujalo? „Ja si najviac cením to, že sme sa tam stretli učitelia zo štyroch krajín a vymenili sme si skúsenosti a poznatky zo svojej práce vo svojich krajinách,“ povedal nám riaditeľ školy J. Kubas. „Neviem síce po anglicky, ale akosi sme sa predsa len dorozumeli. Učiteľky z Litvy vedeli po rusky, takže s nimi sme sa dohovorili týmto jazykom. Po anglicky nám pomohla dorozumieť sa naša pani učiteľka Hrbková, ktorá je angličtinárka. Najviac sa tešíme na to, že naši partneri z Litvy, Estónska a Nemecka prídu k nám a budú si zas môcť porovnať život u nás s tým u nich.“ Do Babína majú prísť partneri projektu v roku 2009. Medzitým sa ešte na budúci rok uskutočnia spoločné stretnutia v Nemecku a Litve.
„Mňa fascinovalo, ako sme si tam všetci dokázali dobre rozumieť. Mali sme síce spoločnú tému, ale bolo toho veľmi veľa, čo sme sa tam dozvedeli o každej zúčastnenej krajine. Zaujímavé bolo pre mňa vidieť našich žiakov v reálnej situácii, keď sa museli vynájsť a sami si pomôcť. Estónsko na mňa zapôsobilo ako krajina, ktorá má veľkú úctu k prírode a histórii. Mám tiež pocit, že sú dosť zaťažení voči Rusku. Ruštinu tam deti úplne odmietajú. Učiteľka ruštiny bola z toho dosť nešťastná,“ podelila sa s nami o svoje dojmy vedúca projektu Ž. Hrbková.
Ovládať jazyky je dôležité
„My v Babíne nemáme takú školu ako niekde v Bratislave, ale videli sme, že v Estónsku je to v škole podobne ako u nás, možno aj horšie. Nie je to vôbec luxus. Ale učebne boli na dobrej úrovni,“ porovnala podmienky na vyučovanie deviatačka Ivana Kurčinová.
Luciu Kubaľákovú zas zaujali ľudia, ktorí sú podľa nej veľmi priateľskí. „Je to tam podobné ako na Slovensku, vrátane stravy. A tých zážitkov odtiaľ je neuveriteľne veľa – je veľmi ťažké vybrať jeden,“ dodala.
Tatiana Babinská v Estónsku zistila, aké dôležité je ovládať cudzí jazyk. „V konverzácii sme niekedy museli používať aj citoslovcia. A keď sme nevedeli nejaké slovo, tak sme si ho aj nakreslili. Ich úroveň angličtiny bola približne na takej úrovni ako naša.“
„Mne sa ten pobyt páčil, ale program bol príliš preplnený. Nebol takmer žiadny čas na oddych. Niekedy sme boli z toho už dosť unavení,“ prezradila Tatiana Papánová. „Ale v Talline majú pekné staré mesto a je veľmi dobre zachované a udržiavané,“ doplnila.
Babínčanom pri realizácii projektu pomohli aj sponzori, ktorým touto cestou ďakujú. No hlavnou finančnou podporou bol grant EÚ. Učiteľka Ž. Hrbková však hovorí, že peniaze nie sú tým hlavným problémom. „Keď je dobrý projekt, peniaze sa dajú získať.“ Podľa nej je veľa možností, ako sa zapojiť do rozličných medzinárodných projektov. Dôležitá je pri tom práca s internetom, pretože v súčasnosti prebieha základná komunikácia cez internet.