Ľudia nám dvere buď neotvorili, alebo nás vyprevadili s poznámkou: Bohužiaľ, niekedy si Oravu kúpime, no tento týždeň ju nemáme. Prichádzala jedna záporná odpoveď za druhou. Vyzeralo to tak, že sa otočíme a pôjdeme hľadať našich verných čitateľov do inej obce. Zazvonili sme pri posledných vytipovaných dverách, ktoré nám otvorila vysmiata pani. Monika Teťáková akurát doobedovala a spoza jej chrbta vychádzala na chodbu neodolateľná vôňa obeda. My sme však na jedlo nemysleli, dúfali sme totiž, že konečne nájdeme niekoho, komu budeme môcť podarovať našu 500-vku. „Chceli by sme sa spýtať, či máte najnovšie číslo našich novín, My Oravské noviny,” položili sme Monike už toľkokrát opakovanú otázku. „Samozrejme! Len som ich akurát požičala susede, aby si ich prečítala. Ale hneď pre ne zabehnem,” reagovala stále prekvapená, ale pohotovo reagujúca Monika. Bežala k susede po noviny, ktoré jej vždy dá prečítať. O chvíľku bola naspäť aj s dôkazom, že si poltisícku naozaj zaslúži. „Poriadne ste ma prekvapili, to sa mi ani neprisnilo. Vaše noviny mám každý týždeň, pretože som predplatiteľka a vždy si ich prečítam celé. A na čo miniem peniaze? Zatiaľ ešte neviem, ale mám vnúčatá, takže možno sa z nej niečo ujde aj im,” rozlúčila sa s nami dlho hľadaná minulotýždňová výherkyňa.
Autor: nk