Článok pokračuje pod video reklamou
V minulosti sa na Martina končilo s pasením dobytka. Pastieri sa po dlhých mesiacoch vracali späť do dediny. V Trstenej bol však tento deň významný aj niečím iným. Okolo 11. novembra sa totiž v meste konal tradičný, široko-ďaleko známy Martinský jarmok.
Výsadné právo na štyri jarmoky ročne dostala Trstená od kráľa Mateja II. takmer pred 400 rokmi. Odvtedy sa tu každoročne stretávali kupci a gazdovia z celej Oravy, ale aj mnohých okolitých obcí. Zaujímavé je, že výsadné právo na jarmoky dostalo mesto, zväčša ich však usporadúval miestny urbár. Dokonca aj príjmy končili v urbárskej kase. Trstenskí urbárnici si totiž už pred mnohými rokmi vytvorili tzv. tabellu tarifov. Bol to akýsi zoznam poplatkov, ktoré urbárnici inkasovali na martinských jarmokoch.
Zaujímavosťou je, že príjmy z jarmokov inkasoval urbár, no o poriadok po jarmoku sa muselo postarať mesto. Po čase si mestskí funkcionári začali uvedomovať, že fungujúci systém nie je dobrý. Členovia mestského zastupiteľstva teda systém napadli a dlhé roky viedli spory s miestnym urbárom. Až v roku 1940 došlo k dohode – mesto sa bude starať o výdavky spojené s usporadúvaním jarmokov, no bude z nich poberať aj príjmy.
Trstenský martinský jarmok bol známy široko – ďaleko vďaka svojej dobrej úrovni a širokému sortimentu remeselných výrobkov. Ľudia tu mali možnosť nakúpiť si ošatenie, čižmy, krpce, klobúky, opasky, hlinené nádoby, hrnce, plátno, pernikárske výrobky či domáce zvieratá od výmyslu sveta. Často bolo na jarmokoch vídať mladé dievčatá, ktorým tu ich mládenci kupovali šatky či medovníkové srdiečka z lásky.
Škapuliarsky jarmok je nemenej známym „bratom” Martinského jarmoku. Aj keď vznikol až oveľa neskôr, koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Na tomto jarmoku si našli to svoje najmä gazdovia. Jarmočníci totiž ponúkali kosy, hrable, vidly, cepy a iné náradie potrebné pri práci na gazdovstve. Naprázdno však neobišli ani gazdiné. Našli si tu široký sortiment črpákov, odlievakov, variech rôznych veľkostí, lyžíc či lopárov. Svoje miesto mali na jarmoku vždy aj kováči a kolári. Okrem oblečenia, konských postrojov a pálenky na zahriatie si aj na Škapuliarskom jarmoku mohli ľudia kúpiť rôzne oštiepky, cukrovinky, cukor či múku.
Hoci sa trstenské jarmoky na istý čas akosi stratili z diania v meste, po roku 1989 sa vrátili naspäť na scénu. Odvtedy sa obidva usporadúvajú každoročne v približne rovnakej dobe a fungujú podobne ako kedysi.
