Na programe a spoločenskom večere sa zúčastnil aj najstarší žijúci člen súboru Rudolf Valek z Oravského Bieleho Potoka. Ako sám priznal, od detstva má rád hudbu a spev a preto kedysi, takmer pred päťdesiatimi rokmi, rád prijal pozvanie na účinkovanie v Oravane. V okolí bol známy ako dobrý huslista a primáš. V Oravane, ale aj mimo neho, hrával spolu s ďalšími známymi hudobníkmi z Nižnej, Oravského Bieleho Potoka či z Habovky.
Rudolf Valek na stretnutí hneď oživil jednu zo svojich spomienok. Porozprával, ako šiel s Oravanom do Východnej. Jeho staré husle boli v oprave a tak si požičal iné od známeho, ktorý si ich priniesol až z Austrálie. Vo Východnej ich však milému Rudovi ukradli. Doma povedal manželke, že si ich nechal v Nižnej. Keď však o pár dní išli hrať do Terchovej, Milan Chvastek sa medzi rečou zmienil, že dolu pri krčme hrajú cigánski muzikanti, nech sa ide pozrieť, či nemajú jeho husle. Počuli to však aj Rudovi synovia, ktorých vzal vtedy so sebou. A tí ho doma prezradili. O nejaký týždeň na to mu majiteľ austrálskych huslí ponúkol, že mu husle predá. „Zaplatil som hneď bez jednania prvú sumu, čo zapýtal, aby som mal pokoj. A veru sa ten ani nikdy nedozvedel, že ja som už vtedy huslí nemal,“ vraví, dnes už s úsmevom, Rudolf Valek. Dnes si už len občas zahrá na heligónke alebo na klávesovej harmonike, lebo na husliach ho vraj už aj tak „paľce nekcú slúchať“. Pri osobnom stretnutí by zrejme len málokto uhádol jeho vek. Rudo Valek, chlap plný energie, dobrej mysle a veselých spomienok totiž pred mesiacom oslávil deväťdesiattri rokov. A tak bol tento niekdajší Oravanista rukolapným dôkazom pravdivosti názvu slávnostného programu.
Autor: ĽUBOMÍR JAROLÍN