JÁN ŠTEPITA: VEK JE LEN ČÍSLO

Kedy a ako ste sa dostali k literatúre?
- Starý otec za dlhých zimných večerov šil kapce z ovčieho súkna. Čítaval som mu pritom Bibliu. Strýko Matej priniesol romány Karla Maya. Vinnetou je dodnes mojím veľkým hrdinom. Pán riaditeľ ľudovej školy mal doma veľkú knižnicu. Rád mi požičal knižky Štefana Rysuľu, jeho brata, ktorý písal pekné knihy o rodnom Liptove. Pán ev. farár Janotka v rodnej obci mal všetky Spisy Martina Rázusa (bol pred ním vedúcim tej istej fary). Rád som čítal veľkého národovca žijúceho v ozajstnej skromnosti. V mikulášskom gymnáziu bol vedúcim školskej knižnice môj slovenčinár, básnik Július Lenko. Robil som mu pomocníka. Prečítal som celú knižnicu. Na vysokej škole boli knižnice blízko. Počas 47 rokov môjho učiteľovania som MUSEL čítať pokiaľ možno čo najviac z toho, čo vychádzalo z našej i svetovej literatúry. Bola to profesionálna povinnosť.
Prezradíte nám svoje literárne lásky?
- Zostali mi mnohí „milovaní autori“, ktorých mám doma, pri ruke a vraciam sa k nim ako k prameňom živej a čistej vody: Veľkí ruskí realisti, z nich najviac A. P Čechov. Veľkí francúzski realisti, z nich najviac Guy de Maupassant. Z mnohých svetom stále čítaných (aj menej čítaných) stálic, čo majú čo povedať aj dnešnému človeku: Issac Babeľ, Michail Bulgakov, Vladimir Nabokov, Jurij Bujda, Ingmar Bergmann, Joseph Heller, William Faulkner, James Joyce, Janko Jesenský, Bohumil Hrabal, Jaroslav Hašek, Wieslaw Myśliwski, Witold Gombrowicz, z dramatikov: W. Shakespeare, G. B. Shaw a i. a i.
Nemáte dojem, že ľudia dnes málo čítajú? Má dnes ešte krásna, múzická literatúra pre spoločnosť zásadný význam? Nie je to niečo, čo živorí na okraji?
- Ľudia čítajú aj nečítajú. Ak mladý sedemnásťročný číta na svojom počítači blogy a v nich nachádza na internete literárnu tvorbu svojich vrstovníkov, je to čitateľ? Je to čitateľ! Ak píše svoj vlastný blog - číta ho po sebe, pre seba, je nielen čitateľom, je aj tvorcom. Ak v DOTYKOCH (časopis pre mladú literatúru a umenie) objavujeme nové a skvelé talenty, prekvapujú nás nielen svojimi témami, aj „svojimi autormi“, ktorých čítajú a my ich nepoznáme. Literatúra, krásna alebo múzická, mala a má vždy pre spoločnosť zásadný význam. Je súčasťou ľudskej kultúry, v histórii i dnes. Nech má akékoľvek formy, stáva sa fundamentom osobnosti. Bola vytláčaná na okraj, nikdy ju nevytlačili so sŕdc ľudí, ktorí ju chceli poznať a nemohli bez nej žiť. Srdce je stred. Literatúra má zásluhu na tom, že z ľudského orgánu urobili trvalé sídlo všetkých citov, čo robia z človeka Človeka. I keď vieme, že city patria mozgu.
Dožívate sa veku, keď už môžete bilancovať. Povedzte, splnili sa vaše životné sny?
- Ľudia sa dožívajú bilancujúceho veku v rôznych obdobiach svojho života. Môj spolužiak a kamarát Braňo nestihol bilancovať. Jeho žena mi povedala: Zomrel tíško, v spánku. Iní bilancujú predčasne. Iní by aj chceli a nemajú čo. Iní majú jednu - dve zbierky a bilancujú ich iní. Dodnes. Alebo sú autormi jedného veľkého románu a už nemusia vôbec bilancovať. Takže: nebilancujem. Vek je len číslo. Zastávka, do ktorej prší a fúka. Ľudia v nej čakajú na spoj a tisnú sa k sebe. Som rád medzi nimi.⋌