Dnes ho mnohí poznajú ako interpreta folklóru. Ktorý žáner vlastne preferuje?
Začal spievať už v 8. triede. Potom to bol ružomberský Rytmus 54, neskôr Vodopády v Lúčkach. Počas vojenčiny mu to spievalo v Armádnom umeleckom súbore. Ako čerstvého učiteľa ho osud zavial do Žiaru nad Hronom, kde pôsobil v Jonika Kvintet a vo folklórnom súbore Žiaran. Odvtedy ho folklór „nepustil”. Až pred pár rokmi ho do neho opäť naplno zaangažovali Marta Prochádzková a Vlado Sališ.
Dušam Krška sa tak ihneď pri zrode speváckej folklórnej skupiny Orava stal jej vedúcim. Skupinu vtedy tvorilo 11 členov - 7 speváčok, 3 speváci a akordeonista. Jej umeleckým vedúcim je dodnes Vladimír Prídavok. Svojím choreografickým stvárnením zvykov a tradícií, ako sú Morena, Fašiangy, Máje, Na Jána, Hrabačky, Regrúti a Vianoce, sa postupne prezentovali na rôznych festivaloch a vystúpeniach tradičného folklóru v Nórsku, Nemecku, Poľsku, Chorvátsku. Napriek úspechu ich postihla i veľká strata. Scénické úpravy a krásny hlas navždy stratili v nedávno zosnulej Marte Procházkovej.
Aj ona bola pri zrode jedného z ich najväčších úspechov. Bolo ním vydanie vlastného CD pod názvom: Nad Betlémom vyšla hviezda. Je tam 19 krásnych piesní. Aj keď stálo viac ako 100 tisíc Sk, vyskladaných z honorárov za účinkovanie v zahraničí, zo sponzorských príspevkov i z 2% daní, ich úsilie ocenili mnohí milovníci ľudovej hudby.
Preto bola namieste otázka:
Vaše CD má už Vianoce 2005 i 2006 za sebou. Pripravujete niečo nové ?
- Samozrejme. Dokonca sme zozbierali i nový vianočný materiál, na ktorom momentálne pracujeme. Jediným našim problémom je, že nemáme vlastnú hudbu.
Tradície, folklór i naše krásne oravské ľudové piesne postupne zanikajú. Ďalším generáciám akoby nič nehovorili. Možno ešte štyridsiatnici... Čo vaše dcéry Zuzana a Monika?
- Zuzanka je poslucháčkou UK v Bratislave. Podobne ako manželka hrá na klavír. Mladšia dcéra Monika hrá na flautu a gitaru. Osobne neverím, že pri mojom večnom vyspevovaní sa na nich nenalepilo čo–to i z folklóru. Možno ho tiež niekedy objavia.
