Na rozdiel od svojich vrstovníkov mal Adam Kozáčik k futbalu až príliš blízko. V minulosti sem-tam pokukoval po zjazdovom lyžovaní. Nezanevrel naň, ale futbal hral jednoznačný prím. Jeho starý otec
Jaroslav Michalík je totiž už niekoľko rokov uznávanou futbalovou kapacitou.
Pred vyše rokom sa starší žiaci Dolného Kubína zúčastnili turnaja vo Svätom Juri. Tam si Adamove schopností všimol agent, ktorý komunikuje z mužstvami anglickej premiership. Po jednom zo zápasov okamžite oslovil vtedajšieho trénera dolnokubínskych žiakov v súvislosti s výkonnosťou Adama Kozáčika. Tak sa začala Adamova anglická epizóda. Zanedlho sa mal dostaviť na skúšku do tímu Manchester City.
Prostredie, ktoré sa v Anglicku okolo futbalu vytvára, je úžasné. Dostať sa na vychytený futbalový zápas je takmer nemožné. Veď na zápasy menej vychyteného klubu v Manchestri chodí až 80 tisíc divákov! „Nebol som sa pozrieť ani na jednom zápase, ale všade bolo cítiť, že Manchester je jednoznačne futbalové mesto. Dva domáce tímy sú rivalmi v pravom zmysle slova. Majú dokonca vlastné rádiá a televízie,“ povedal nám Adam Kozáčik.
Adamov anglický pobyt trval dva týždne. Počas nich absolvoval jeden turnaj vo Vaduze - hlavnom meste Lichtenštajska. „Čakal som, že tréning bude celkovo na vyššej úrovni. Ani kvalita ihrísk, na ktorých sme trénovali, nebola bohvieaká. Ďalšou zaujímavosťou, ktorú som nepochopil, bolo moje zaradenie do stredu zálohy. Do Anglicka som išiel s vedomím, že idem hrať do útoku a že sa odo mňa očakáva strieľanie gólov. Tréneri ma síce pochválili, ale nakoniec to asi nebolo dostačujúce,“ tvrdí Adam.
Dobré renomé si však nevybudoval len tým, že išiel na skusy do zahraničia. V prvom rade sa strelecky presadzoval na Slovensku. Všimli si ho aj zástupcovia ružomberského futbalu.
„Neviem, či si mysleli, že ich svojimi gólmi spasím, ale počas obdobia v Ružomberku som pociťoval neadekvátny tlak na svoju osobu. Partia hráčov bola v poriadku. Ale nepáčili sa mi tréninngy, ktoré časom prešli do totálneho stereotypu. Po niekoľkých týždňoch sme vedeli, čo nás na tréningu čaká. Priznávam, niekoľko zápasov mi nevyšlo, ale celkovo to tam nebolo dobré.“
Ako bumerang sa teda Adam Kozáčik vrátil opäť do Dolného Kubína. Dorastenecký tím okolo Karola Kudryho to náležite pocítil. Počas ôsmich zápasov zaťažil Adam Kozáčik konto súperov dvadsiatimi gólmi. „Cítim, že pod vedením Karola Kudryho som išiel s výkonosťou hore, po všetkých stránkach. Hodil som za hlavu, čo bolo, a snažil som sa sústrediť vyslovene na futbal. Tréner K. Kudry je skutočne výborný. Všetko, čo povie, platí a má to logiku. V Ružomberku mi niečo podobné chýbalo. Fyzicky som na tom snáď najlepšie. Výrazne som zlepšil prácu ľavačky. Som pravák, ale dobrý útočník musí vedieť hrať oboma nohami. Potvrdilo sa mi to v priebehu ligy, keď som 30 percent gólov nastreľal ľavou nohou.“
Väčšina odborníkov tvrdí, že Adam Kozáčik by pokojne mohol hrávať prvú ligu. Čo je pre neho najlepšie, ukáže čas. Ako útočníkovi mu takmer nič nechýba. Má „čuch“ na góly, rýchlosť, aj techniku. Zaujímavé bude sledovať, ako sa tento „surový diamant“ bude v priebehu rokov dobrusovať.
