Vadilo mi, že 28. októbra sa o spoločných rokoch Slovákov a Čechov v jednom štátnom útvare, v bývalej ČSR, oficiálne nezmienil nikto z ústavných činiteľov na Slovensku.
Nezabudli však na tragédiu v Černovej... Tie roky spoločného spolužitia neboli? Boli len zlé, nič dobrého nám nepriniesli, kým sme sa od Čechov „neoslobodili“? Boli by sme bez prvej ČSR vôbec tu? Vari naše novodobé - slobodné, demokratické, „nepoškrvnené“ - dejiny začínajú 14. marca 1939, či dokonca Dňom vzniku SR 1. januára 1993? Alebo nebodaj posedením dvoch politikov pod košatým dubom v Brne, čo sa dohodli o rozdelení?
Pozrite si program slovenských médií 28. októbra: súkromné televízne stanice sa (v hlavnom programe) venovali hľadaniu Superstar (Markíza), priemernej komédii USA o svokrovi, ktorý je lotor(JOJ). Verejnoprávna Jednotka mala v programe 24. II. sériu 7 a 8 (akčný seriál). Potom bol nahlásený náhradný program namiesto akčného seriálu, ale ani ten nebol venovaný 28. októbru 1918. Dvojka vysielala dokument o megastavbách. Bratia Česi na Jednotke vysielali slávnostné odovzdávanie štátnych vyznamenaní prezidentom republiky V. Klausom. V ďalšom hlavnom večernom programe: Markíza: Dom hrôzy (horor USA), JOJ: Nebezpečnú rýchlosť 2, ktorú už aj deti našich detí videli najmenej dvakrát. Jednotka: Zakázané ovocie (krimikomédia USA) Dvojka: Anjeli strážni, Magazín ligy majstrov, Odpískané. Športu musí predsa byť venovaný pondelok, nie? Česká Jednotka: slávny slovenský film jedného z najvýznamnejších slovenských filmových režisérov (bohužiaľ, žijúceho v Prahe), film, v ktorom sa hovorí čistou slovenčinou a hrajú v ňom slovenskí aj českí herci. Bol to film Sedím na konári a je mi dobre. Česká dvojka venovala hlavný program večera kritickej sebareflexii, ktorá sa dotýkala aj nás, Slovákov: Pomník a mesto a ihneď ako pokračovanie: Stalinov pomník 1962. Megastavba, čo sa neúprosným časom pokračujúcej Histórie stala jej hanbou. Namiesto nej obrovský metronóm odtikával čas Čechom. Aj Slovákom odtikáva čas.
Ešteže máme na Slovensku rozhlas. To verejnoprávne médium, ktoré je samozrejmé pre každého, ale nemalo by byť samozrejmé (všetkým), že nemá dostatok verejných peňazí, aby si zachovalo vysokú úroveň vo všetkých vysielaných programoch a musí zápasiť a dobreže nie prosiť o pár šupov, aby mohlo vysielať! Takže Rádio Slovensko 28. októbra 2007 malo už ráno na programe: Čo si myslia Česi o spoločnom štáte a jeho rozdelení a neskôr besedu s historičkou Katarínou Zavackou.
Sedím na dôchodcovskom konári, sledujem slovenský (a nielen slovenský) svet a NIE JE MI DOBRE. ⋌