Vtedy by však nastala mimoriadna udalosť, ktorá by mohla prerásť do mimoriadnej situácie. Ak by takáto situácia nastala, bola by zvolaná komisia na riešenie mimoriadnych situácií(KMS). K takej udalosti, našťastie, za posledné roky na Orave nedošlo. No ako sa hovorí, opatrnosti nie je nikdy nazvyš a situácia sa v tomto smere neustále monitoruje. Zabezpečujú to – a nielen to – odbory civilnej ochrany a krízového riadenia (CO a KR), ktoré sú zriadené na obvodných úradoch.
Všetko sa mení
Na Obvodnom úrade v Námestove má odbor CO a KR päť zamestnancov, ktorí pracujú pod vedením Františka Škorvánka. Tento obvodný úrad má pôsobnosť pre dva hornooravské okresy – Námestovo a Tvrdošín.
„Za posledné roky sa často menili zákony a vyhlášky týkajúce sa civilnej ochrany obyvateľstva. V súčasnosti je v platnosti zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a v znení neskorších predpisov,“ približuje nám problematiku vedúci odboru CO a KR v Námestove F. Škorvánek. Zákon hovorí, že civilná ochrana je „systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku“ obyvateľstva. Do systému civilnej ochrany je zapojených viacero zložiek, pričom odbory CO a KR, ako jedna z nich, hrajú veľmi dôležitú úlohu. „Základný dokument, z ktorého na úrade vychádzame, sa volá Analýza možného vzniku mimoriadnej udalosti v územnom obvode Námestovo. Každý obvod má iné špecifiká. Tie naše zachytáva práve uvedený dokument. Sú v ňom zahrnuté dôležité charakteristiky nášho územia z hľadiska možného ohrozenia,“ vysvetľuje F. Škorvánek. Na Orave z pohľadu civilnej ochrany „život, zdravie a majetok“ najčastejšie ohrozujú živelné pohromy, akými sú snehové kalamity a povodne. Nebezpečenstvo však môže hroziť aj zo zosuvov pôdy, pretože sa nachádzame vo flyšovom pásme. Mimoriadna udalosť by mohla tiež vzniknúť narušením vodnej stavby Oravská priehrada. Potenciálne ohrozenie znamenajú aj havárie v kamiónovej doprave, ktorá je frekventovaná hlavne v tvrdošínskej oblasti.
Ako postupovať?
Dokument si ako zdroj možných ohrození všíma i nebezpečné látky, s ktorými pracujú v rozličných firmách. Ohrozenie môže vzniknúť aj následkom väčších požiarov, seizmickou činnosťou, čiže zemetrasením, no i pri epidémiách živočíchov v priestoroch chovov (vtáčia chrípka, choroba šialených kráv, slintačka a pod.). Od roku 2001, po útokoch na newyorské „dvojičky“, kladie civilná ochrana veľký dôraz aj na ohrozenie terorizmom.
Ako postupovať pri vzniku mimoriadnej udalosti, o tom hovorí plán ochrany, ktorý majú na obvodnom úrade vypracovaný. „Keď sa niečo stane, najdôležitejšie je varovať obyvateľov. Pre ľudí, ktorí sú do civilnej ochrany priamo zainteresovaní, je dôležitý aj plán vyrozumenia osôb či plán spojenia a podobne,“ pripomína F. Škorvánek. „Ale nie každá mimoriadna udalosť musí automaticky znamenať zvolanie KMS a krízového štábu (KŠ) na obvodnom úrade. Tieto orgány krízového riadenia prednosta obvodného úradu, ako ich predseda, zvoláva v prípade, ak ohrozenie následkom mimoriadnej udalosti prerastie do mimoriadnej situácie. Vtedy sa vyhlasuje mimoriadna situácia a KMS a KŠ ju riešia. V komisii sú zástupcovia policajného zboru, hasičov, spojov, energetiky a podľa potreby i ďalší. Mimoriadna situácia trvá, kým ju KMS a KŠ neodvolá.“
V poslednom období bolo na území námestovského obvodu niekoľko mimoriadnych udalostí a situácií. V roku 2001 to boli povodne, ktoré zasiahli 10 obcí a vyčíslené mimoriadne náklady boli vyše 4,6 mil. korún. Tieto peniaze boli potom poskytnuté postihnutým obciam. Povodne boli aj rok predtým, a to až v 14 obciach, no náklady na ich odstránenie boli vtedy vyčíslené len na 1,15 milióna. V roku 2002, ale i v niektorých ďalších rokoch, to zas boli pre zmenu snehové kalamity. „V tomto prípade však peniaze neboli obciam poskytnuté, hoci náklady sme vyčíslili. Nie vždy sú totiž v štáte finančné rezervy na tieto účely,“ poznamenáva F. Škorvánek.
Odoberajú vzorky
Ako sme už spomenuli, jednou z praktických činností, ako odbor CO a KR chráni obyvateľstvo, je monitoring radiačnej situácie. Ten sa robí jedenkrát za týždeň špeciálnym rádiometrom pracovníkom priamo na obvodnom úrade. Okrem toho sú v 28 obciach obvodu tzv. hlásiče úrovne radiácie, ktoré sú v činnosti nepretržite.
„Pravidelne tiež robíme odber vzoriek na gamaspektrometrické meranie pôd. Na území obvodu máme určených 7 miest, z ktorých od apríla do októbra odoberáme každý mesiac trojkilogramovú vzorku pôdy. Každý rok pri tom tieto miesta meníme, aby sme mali zmapované celé územie. Tieto vzorky sa potom v kontrolnom chemickom laboratóriu v Slovenskej Ľupči vyhodnocujú. Dosiaľ žiadna neprekročila stanovené normy,“ hovorí F. Škorvánek. „Každý druhý piatok v mesiaci sa robí i skúška elektrických poplachových sirén. Máme ich umiestnené v určitých obciach a ich skúška slúži na to, aby sme zistili, či sú funkčné. Najaktuálnejšie sme ju robili 9. novembra.“
