HRUŠTÍN. V stredu 7. novembra sa uskutočnilo spoločné rokovanie členov Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody so Združením poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR (ZPDaOS). Parlamentný výbor zastupovali jeho predseda Ján Slabý a členovia Pavol Džurina, Peter Gabura, Magda Košútová a Ľuboš Martinák. Rokovania sa mali zúčastniť aj Zsolt Simon, László Miklós a Tibor Lebocký – tí však napokon neprišli. Za ZPDaOS SR bola prítomná väčšina členov predstavenstva a kontrolnej komisie na čele s predsedom Milanom Mišánikom. Ako hostia boli prítomní aj poslanci NR SR za Oravu Viera Mazúrová a Jozef Tarčák, starosta Hruštína František Škapec a ďalší.
Vyrábajú biopotraviny
Na pôde Poľnohospodárskeho družstva Hruštín všetkých privítal jeho nový predseda Jozef Solga. V úvodnom príhovore pripomenul, že družstvo od roku 2003 realizuje podnikateľský zámer, pričom v roku 2004 vstúpilo do ekologického poľnohospodárstva. Od septembra minulého roku už vlastnia certifikát na biomlieko a niektoré ďalšie produkty. Hruštínske družstvo chová 500 ks dobytka, 270 dojníc a jeho ročná produkcia mlieka je 800 tisíc litrov. Kedysi hospodárilo na 2000 ha pôdy, v súčasnosti užíva už len polovicu – 1000 ha. Predseda parlamentného výboru J. Slabý poľnohospodárov vyzval, aby hovorili o svojich problémoch, v čom vidia „brzdy“ najmä z pohľadu legislatívy. Zástupcovia rôznych regiónov Slovenska od severu až po juh potom spustili vlnu kritických pripomienok, ale i návrhov na riešenie tých najboľavejších problémov, ktoré poľnohospodárov trápia. Reč sa najviac krútila okolo Programu rozvoja vidieka na roky 2007-2013. Diskutovalo sa napríklad o problematike poľnohospodárskej techniky. Milan Mišánik sa obáva, že veľa starých, aj 30-ročných traktorov, ktoré družstvá vlastnia, neprejde našou prísnou technickou kontrolou, pričom nový traktor stojí okolo milión korún. „Ale traktor, ktorý u nás neprejde, kúpia Poliaci a tam ho budú využívať ešte 10 rokov,“ uviedol M. Mišánik s poznámkou, že tým sú potom Poliaci so svojimi produktmi, samozrejme, lacnejší ako my.
Ľudia chcú aj zarobiť
Predseda ZPDaOS SR upozornil aj na problematiku tzv. červenej nafty, na zvyšujúce sa nájmy a dane z nehnuteľností, ale i na fakt, že „veľa pôdy nie je v systéme, a tým sa pripravíme o možnosť čerpania prostriedkov na túto pôdu“. Podľa M. Mišánika ide až 300 tisíc ha pôdy. Ako ďalej povedal, problém je aj s predajom slovenského mäsa. „Každý tretí rezeň zjedený na Slovensku nie je slovenskej proveniencie. Poliaci robia veľkopredajne v celom Žilinskom kraji,“ skonštatoval. Problémy však majú nielen poľnohospodári na severe, no i na juhu, v tzv. intenzívnych oblastiach. „Nám sa strašne poškodilo,“ povedal J. Nahácky z Galanty. „Podpora na živočíšnu výrobu, sa teraz stiahla v prospech rastlinnej výroby. To je skrivodlivosť. Do obrovskej výhody sa dostali tí, ktorí si zobrali pôdu a dali sa na rastlinnú výrobu. Keby som nebol v únii, bol by som na tom lepšie. Teraz prerábam, lebo mám živočíšnu výrobu. Cena bravčového padla z 35 na 30 Sk/kg, a nikto ho nechce. Na budúci rok bude vzácnosť vidieť na Slovensku prasa. Hromadne sa to vytĺka. Za mäso som nedostal ani toľko peňazí, ako som dal za krmivo,“ doplnil svoju negatívnu skúsenosť. Podobná situácia je podľa neho aj s hovädzím mäsom, keď jeho cena padá z vlaňajších 50 Sk/kg dole. „Na vnútornom trhu ho nikde nemôžem predať ani za 40 Sk,“ povedal. Skonštatoval tiež neutešenú situáciu v personálnej oblasti. „Dobrí zamestnanci nám poutekali do Peugeotu. V logistických centrách, kde robia jednoduché úkony pri balení výrobkov, zarobia viac ako u nás.“ Zástupca spod Tatier zas upozornil na problémy s pôdou, ktorú vykupujú developeri. V dôsledku toho im ubúda značná časť poľnohospodárskej pôdy. M. Mišánik v tejto súvislosti pripomenul aj ťažkosti s vysporiadavaním pôdy pod hospodárskymi dvormi. „Ak pôjde prvá výzva začiatkom nového roka, my nie sme na ňu schopní zareagovať, pretože dovtedy pozemky nevysporiadame.“ Preto odporúča sústrediť sa v projektoch skôr na nákup techniky.
Učilištia zanikajú
Riaditeľka ZPDaOS a Oravskej poľnohospodárskej a priemyselnej komory Ľ. Mokošáková nadniesla problém s výchovou nových odborných pracovníkov pre poľnohospodárstvo. Veľa učňovských a stredných poľnohospodárskych škôl totiž zaniklo. „Za chvíľu nebude mať v poľnohospodárstve kto robiť,“ uviedla. V tejto súvislosti je podľa nej aktuálna aj problematika vyľudňovania vidieka. Podľa nej by sa mali na výchove odborníkov v tomto rezorte podieľať aj poľnohospodárske podniky. Prítomní členovia parlamentného výboru boli poľnohospodárom za ich názory, pripomienky a návrhy vďační. „Pre mňa majú takéto stretnutia cenu zlata,“ podotkol P. Gabura. Podľa neho sa „Slovensko stalo strelnicou ekonomických experimentov“ a „robí sa tlak na to, aby sa poľnohospodárske podniky položili“. Ako povedal predseda výboru J. Slabý, získané poznatky sa poslanci budú teraz usilovať premietnuť do legislatívnych návrhov a do rozpočtu rezortu pôdohospodárstva. V závere rokovania vystúpil aj starosta Hruštína F. Škapec, ktorý poľnohospodárov podporil. „Ak by poľnohospodárske družstvá zanikli, nemal by kto obrábať pôdu. To si neviem ani predstaviť. Tým, že poľnohospodári pôdu obhospodarujú, udržiavajú aj ráz krajiny,“ povedal F. Škapec.