stom obce Vladimírom Šiškom a miestnym farárom Vladimírom Kleinom išli po pozostatky svojho patróna – sv. Vendelína.
Na miesto dorazila skupina pútnikov v utorok o piatej ráno, aj keď pôvodne si všetci mysleli, že cesta bude trvať oveľa dlhšie. „Ubytovali nás v misijnom dome, ktorý je od Baziliky sv. Vendelína vzdialený asi tridsať minút voľnej chôdze. Krátko po ubytovaní sme mali prehliadku baziliky svätca. Hneď na to sme sa boli pokloniť pri jeho hrobe,” povedal nám krátko pred piatkovou slávnostnou svätou omšou jeden z pútnikov Eduard Bystar. Zuberčania si v prvý deň púte prezreli miesta, kde pôsobil sv. Vendelín, kde pásol svoje stáda. V stredu navštívili údolie sv. Vendelína, v ktorom sa nachádza kaplnka zasvätená tomuto patrónovi. „Toto je miesto, kde sv. Vendelín pôsobil ako pastier a pustovník. Tu pásol svoje ovečky a žil. Práve tu sa jeho život premietol do pomoci ľuďom, ktorí žili v tomto kraji. Vtedy si ho všimli benediktíni z neďalekého kláštora. Tí ho pozvali k sebe a zvolili ho za opáta svojho benediktínskeho kláštora, ktorý stojí dodnes v meste Tholei. V údolí sa nachádza tiež studnička. O tej sa traduje, že vznikla na mieste, kde v čase obrovského sucha zapichol do zeme sv. Vendelín svoju palicu,” priblížil nám aspoň v skratke život svätca E. Bystar. Štvrtok, teda tretí deň púte, bol pre Oravcov najvýznamnejší. Od poobedia sa totiž pripravovali na slávnostné odovzdávanie relikvií, ktoré sa konalo večer v katedrále sv. Vendelína. „Duchovný otec Franciscus z farnosti St. Wendel odovzdal na slávnostnej liturgii pozostatky svätca nášmu duchovnému otcovi Vladimírovi Kleinovi. Po nej sme sa poďakovali za to, že nám bolo umožnené zobrať si tieto relikvie do našej obce. Po liturgii sme prezentovali našu obec a posedeli sme si s miestnymi farníkmi,” dodal Eduard, ktorý nám vysvetlil, že ostatky svätcov sa neotvárajú kedykoľvek si kto zmyslí, ale väčšinou len pri mimoriadnych jubileách či oslavách. Dozvedeli sme sa tiež, že kúsok kosti, ktorý sa dostal na Slovensko, bol z pozostatkov odobratý už v roku 1960. Odvtedy bola odložená spolu s ďalšími relikviami v depozitáre. Druhýkrát sa pozostatky sv. Vendelína odkrývali v roku 2000. Vtedy z nich však nebolo odoberané nič. „Žiadosť o odobratie niektorej relikvie z depozitára musí prejsť mnohými schvaľovaniami na miestnom biskupskom úrade. Do St. Wendla prichádza množstvo žiadostí z celého sveta, v ktorých veriaci žiadajú o pozostatky svätca. Nie všetky sa však dajú vybaviť. Preto sme veľmi radi, že sa to podarilo práve nám. Aj keď nesmieme zabudnúť na nezištnú a obetavú pomoc nemeckého pána farára Ludwiga Stegla, ktorý nám s vybavovaním povolenia veľmi pomohol,” vyjadril sa E. Bystar. Oravcom prevoz pozostatkov povolil nemecký biskup Ackerman.
Zuberčania slávili odpust celý víkend. Pravdepodobne najvýznamnejší však pre nich bol piatok, 19. októbra. Práve vtedy totiž prebehlo na miestnom cintoríne slávnostné odovzdávanie relikvií, ktoré odovzdal biskupovi Františkovi Tondrovi Ludwig Stegl. Slávnosti sa zúčastnili rodáci zo Zuberca, ktorí ako kňazi pôsobia v rôznych kútoch Slovenska. Nechýbali kňazi z okolitých farností, biskup František Tondra a jeho brat dekan Michal Tondra, nemecký duchovný a zuberecký farár Vladimír Klein. Na odpustovej slávnosti sa zúčastnila nepochybne väčšina Zuberčanov. Prišli miestni hasiči, poľovníci, prvoprijímajúce dietky, členovia horskej záchrannej služby, skupina pútnikov, ktorá pozostatky priviezla zo St. Wendla a množstvo občanov Zuberca, ale aj ich známych. „Pred piatkovou svätou omšou nám biskup posvätil aj celú svätyňu, ktorú sme kvôli tejto neopakovateľnej udalosti prerábali,” podotkol E. Bystar. V nedeľu mali Zuberčania ešte jedno zaujímavé posedenie. Popoludní totiž starosta obce Vladimír Šiška udelil Ludwigovi Steglovi čestné občianstvo. „Chodí do Zuberca už viac ako štyridsať rokov a má k našej dedine veľmi úzky vzťah. Čestné občianstvo si nepochybne zaslúži,” dodal E. Bystar.
