Nedávneho Festivalu čabianskej klobásy v Békešskej Čabe sa zúčastnil aj Daniel Mazúch z Oravskej Lesnej. Nie však ako súťažiaci, ale ako jeden z desiatok tisíc jeho návštevníkov. Jedenásty ročník známeho festivalu sa konal od 20. do 23. októbra. „Ja som sa ho zúčastnil, žiaľ, len v prvý deň – v sobotu, pretože v nedeľu som už musel cestovať domov,“ vysvetlil nám učiteľ ZŠ v Or. Lesnej. „Do Maďarska som však nešiel iba na festival. Bolo to spojené s mojou pracovnou cestou do Sarvaša, kde som hľadal štvrtého partnera do projektu podporovaného Višegrádskym fondom,“ dodal. „Ten projekt má názov Bájny svet povestí a legiend a začiatkom októbra sa vo Frýdku-Místku uskutočnilo jeho prvé kolo. Mali byť do neho zapojené štyri školy zo všetkých krajín Višegrádskej štvorky, ale maďarskí partneri v Budapešti ani v Békešskej Čabe z dôvodu časovej tiesne na účasť v projekte nereflektovali. Mal som preto za úlohu nájsť v Maďarsku iného partnera. Našiel som ho Sarvaši, kde je slovenská základná škola.“ Do projektu základných škôl z Frýdku-Místku, Živci a Or. Lesnej sa teda od budúceho roka zapojí i škola zo Sarvaša. „Mali sme dobré kontakty s riaditeľkou tejto školy s pani Medveďovou. Stretol som sa s ňou na pôde slovenskej samosprávy v Sarvaši, kde nás pozval predseda tejto samosprávy Tibor Mótyán. Bola tam prítomná aj riaditeľka Slovenského osvetového centra v Budapešti Katarína Királyová. Pani Medveďová naše pozvanie do projektu prijala,“ dozvedeli sme sa od D. Mazúcha. Druhé kolo projektu sa uskutoční na budúci rok v poľskom Živci. Z toho prvého vo Frýdku-Místku si 10 žiakov ZŠ v Or. Lesnej prinieslo veľmi cenné zážitky a nové poznatky.
D. Mazúch sa v Sarvaši oboznámil aj so zaujímavou históriou tohto mesta, ktoré v roku 1722 na základe zmluvy so zemepánom tejto oblasti osídlili slovenské rodiny. Kedysi tam až 70 % pôvodného obyvateľstva tvorili Slováci. Podľa sčítania ľudu z roku 1725 tam narátali 34 slovenských rodín. Mená týchto rodín sú vyryté na žulovom pamätníku, ktorý dala v roku 2002 postaviť slovenská samospráva v Sarvaši na podnet Tibora Mótyána. Jeho predok sa pôvodne volal Molčan, ale v maďarskom prostredí sa toto priezvisko postupne skomolilo na dnešné Mótyán. „Žula na pamätník bola privezená spod Tatier. Zaujímavé je, že na soche pamätníka pracovali dvaja výtvarníci, z ktorých jeden je Slovák žijúci v Maďarsku, a druhý naopak – maďarský umelec žijúci na Slovensku,“ prezradil nám D. Mazúch. „Pekná je aj myšlienka, ktorú pamätník zobrazuje. Z kameňa, ktorý je položený vyššie, tečie prúd predstavujúci rozbúrené vodné toky na Slovensku. Tie sa potom dostávajú do nížim Maďarska – to zobrazuje plochý kameň na zemi – kde sa upokojujú: tak ako by malo byť pokojné aj spolužitie medzi národmi,“ doplnil oravskolesniansky učiteľ. Pamätník stojí pred miestnym evanjelickým kostolom. Až 90 % Slovákov je tam totiž evanjelikov. Sarvaš má dnes približne 18 400 obyvateľov, z nich sa však pri poslednej registrácii prihlásilo k slovenskej národnosti už len okolo 400. No majú svoju slovenskú samosprávu a modernú slovenskú základnú školu aj s internátom.
