zariadení sa napokon vyšplhal na 34. Nový a zároveň už schválený návrh obhajuje ministerstvo zdravotníctva tým, že len v štátnych zariadeniach dokáže garantovať kvalitu. Z Oravy sa do zoznamu nedostala ani jedna nemocnica. Za Žilinský samosprávny kraj sú v minimálnej sieti zastúpené štyri, za Trenčiansky jedna, za Trnavský dve, z Prešovského tri a z Nitrianskeho kraja boli vybraté tiež štyri nemocnice. Najviac nemocníc je v zozname z Bratislavského kraja – až osem, z Košického sedem a z Banskobystrického päť.
Nedávno oslavovali, dnes majú hlavu v smútku
Riaditeľ NsP v Dolnom Kubíne Miloslav Ostrihoň bol hospitalizovaný vo “vlastnej” nemocnici. Ako nám povedal, v podstate si len “vyskúšal na vlastnej koži” jednodňovú starostivosť svojich zamestnancov a doliečoval sa doma. Ako teda vidí perspektívu Nemocnice s poliklinikou L. N. Jégé v Dolnom Kubíne, ktorá pred 10 dňami oslávila 30. „narodeniny”, zástupca riaditeľa Ján Strežo? Je situácia naozaj zúfalá?
„Ešte v utorok ráno pred poradou na odbore zdravotníctva ŽSK som mal predstáv až-až. Po schválení nariadenia vlády o minimálnej starostlivosti je nesúhlas zriaďovateľa (ŽSK) pochopiteľný, veď MZ SR navrhlo do verejnej minimálnej siete ústavnej zdtravotnej starostlivosti v Žilinskom kraji len štyroch poskytovateľov: Martinskú fakultnú nemocnicu, Ústrednú vojenskú nemocnicu v Ružomberku, Nemocnicu s poliklinikou v Žiline a Psychiatrickú liečebňu Sučany.”
Podľa Vlády SR teda Oravci zrejme nemajú nárok ani na minimálnu zdravotnú starostlivosť. Ak ju chcú, nech za ňou cestujú. Alebo nech sa im o ňu postarajú iní...
Slovami laika - v takejto situácii je len na poisťovniach, či a v akom objeme uzatvoria zmluvy s ďalšími zdravotníckymi zariadeniami. Dolnokubínska nemocnica, podobne ako ostatné v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, nie je z legislatívnych dôvodov transformovaná a EÚ takéto typy nemocníc „nepozná”. Problémom sa malo zaoberať i Zastupiteľstvo ŽSK na svojom zasadnutí 29. októbra 2007, ale ako nás Ján Strežo informoval, tento bod bol napokon z programu vypustený. Celú situáciu sa pokúsi v priamom rokovaní s kompetentnými riešiť predseda ŽSK Juraj Blanár.
Konečný stav je napokon úplne iný
Pol roka práce, snahy, vybavovanie, dokladovanie toho, že trstenská nemocnica je naozaj potrebná a jej miesto v minimálnej sieti nemocníc má opodstatnenie, vyšlo nazmar. Tri komisie, ktoré zasadali ohľadom zaradenie či nezaradenia niektorých nemocníc do zoznamu, dvakrát NsP v Trstenej nezaradili medzi „vyvolených”. Po kompletnom prehodnotení kompetentní napokon predsa len uznali, že vzhľadom na všetky rozhodujúce faktory, by nemocnica v zozname byť mala. Oravci túto správu prijali ako konečnú, samozrejme, s radosťou, že obidve oravské nemocnice sa stopercentne zachovajú a poisťovne s nimi musia podpísať zmluvy. Minulý týždeň však prišiel šok, ktorý zaznamenali nemocnice, ale aj pacienti. Pôvodný zoznam minimálnej siete nemocníc sa totiž tak skresal a zminimalizoval, že v ňom ostali len štátne.
„Posledné rozhodnutie, ktoré sa dostalo na verejnosť, vnímame ako vyložene politické rozhodnutie. V tomto smere ho teda musíme aj prijať. Verím však a dúfam, že sa nám podarí fungovať tak, ako doteraz. Nie všetci pacienti si totiž budú môcť dovoliť cestovať za vyšetrením do Martina alebo Ružomberku. A v podstate, keď sa to tak vezme, sme aj my štátne zariadenie, akurát že je naším zriaďovateľom VÚC. Stále predsa nemocnica stojí na majetku štátu, či na majetku ľudí. Riadime sa štátnymi zákonmi, ktoré štát stanovuje voči poisťovniam. No hádam to všetko nejako prejde. Treba však podotknúť, že nech sa deje čokoľvek, budeme sa aj naďalej starať o svojich pacientov, ako sme to robili doteraz. Terajšia situácia by určite nemala zneistiť ľudí. My budeme totiž vo svojej práci pokračovať a budeme sa snažiť stále zlepšovať,” vyjadril sa v skratke riaditeľ NsP Trstená.
Záverečné slovo pri rozhodovaní mali teda predsa len tí „od zeleného stola”. Nám, pacientom, teda neostáva nič iné, len rešpektovať ich rozhodnutia. Škoda len, že vedenie nemocnice venovalo jej zaradeniu do zoznamu toľko času, a napokon to bolo aj tak zbytočné. Teraz už len musíme dúfať, že sa oravská verejnosť prebudí a starostovia a primátori budú bojovať, aby sa schválený návrh ešte raz prehodnotil. Mali by sme mať totiž všetci záujem na tom, aby Orava neostala bez lekárskej starostlivosti.
Oslávili tridsiatku a stoja pred ťažkou úlohou
Ako sme už v minulom čísle písali, dolnokubínska nemocnica oslavovala svoju tridsiatku. Príležitosť pre množstvo pohľadov dozadu, na rekapituláciu najväčších medzníkov, ale i na množstvo nových predsavzatí. Mnohé z nich nachádzame v publikácii Petra Hubu Z histórie zdravotníctva na Orave; 30 rokov Nemocnice s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégé v Dolnom Kubíne, ktorá bola pri tejto príležitosti vydaná. Výkonnosť personálu nemocnice aspoň čiastočne ilustrujú faktografické údaje z roku 2006: počet odliečených pacientov na všetkých oddeleniach dosiahol číslo 10 310, zaznamenaný bol mierny pokles pôrodnosti - zo 656 pôrodov na 598 - s počtom narodených detí 605. Dosahovaná je však nízka perinatálna (novorodenecká) úmrtnosť. Pred rokom mala NsP 320 lôžok, využité boli na 65,98 %. Celkom bolo hospitalizovaných 10 844 pacientov.
K 31. decembru 2006 v nemocnici pracovalo 63 lekárov, 1 farmaceut, 154 zdravotných sestier, 31 detských sestier, 26 pôrodných asistentiek, 28 zdravotných laborantov, 2 záchranári, 30 asistentov, 2 ošetrovatelia, 53 sanitárov, 11 vodičov. Okrem toho pre nemocnicu pracovali štyria odborní zamestnanci - špecialisti, 26 technicko-hospodárskych pracovníkov, 98 robotníkov.
Pre budúcnosť nemocnice veľa znamená certifikácia systému poskytovania kvality podľa európskych noriem ISO 9001:2001, poskytovanie kvalitných zdravotných služieb na oddelení preventívnej medicíny, využívanie oddelenia jednodňovej ambulantnej starostlivosti a využívanie heliportu. Je toho veľa. No podľa slov zástupcu riaditeľa Jána Streža ako všade, i tu chýbajú finančné prostriedky na to, aby sa naplnili úlohy zakotvené do strategického plánu na obdobie 2007 - 2010. S touto realitou, ktorá je po minulotýždňovom schválení minimálnej siete nemocníc ešte krutejšia, sa však musí popasovať manažment nemocnice a jej zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj. Veď ide o pacientov – teda o každého z nás.
Autor: AF, NK